kynik [-n-] -ka pl. N -ici G -kov m.
kynik [-n-] -ka pl. N -ici G -kov m. filoz. ▶ stúpenec kynizmu, starogréckej filozofickej školy: k. pohŕda márnosťami sveta; hlavné zásady kynikov; kynici uznávali iba zákony prírody
kynik -a m. filoz. stúpenec kynizmu;
kynický príd.: filoz. k-é učenie; k-á škola kynizmus
kynik p. cynizmus, cynik