kvetina -y -tín ž. kvet (význ. 2);
kvetinový príd.: k-á záhrada, k. stolík;
kvetinka -y -niek ž.
kvetinový -vá -vé príd.
kvetinový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na kvetinu, kvet; tvorený kvetinami, kvetmi: k. záhon; kvetinová hriadka, záhrada, výsadba; kvetinové cibule; kvetinová vôňa; kvetinové vence; nádherný k. kôš; k. trh; k. stolík na kvety; kvetinová výzdoba sály; kvetinová aplikácia na slamenom klobúku; tanier s kvetinovým vzorom; k. buket vína charakteristická vôňa; Kvetinový dar je najvrúcnejším prejavom vzájomných ľudských vzťahov. [Pt 1999] ◘ fraz. kvetinové deti hnutie hippies v 60. rokoch 20. stor., odmietajúce spoločenské zvyklosti a vojnu, hlásajúce slobodu, voľnú lásku a nenásilie, deti kvetov
kvetina, -y, -tín ž. rastlina pestovaná pre pekný kvet alebo pre pekné listy;
kvetinový príd.: k-á hriadka, záhrada vysadená kvetmi; k-á ozdoba z kvetov; k. stolík na kvetiny;
kvetinka, -y, -niek ž. zdrob.
kvetina ž. jzsl, snitr kvitnúca rastlina, ozdobný kvet pestovaný aj v kvetináči: Nochťíki su pekná kveťina (Bánovce n. Bebr.); Staré bapki zbírali tam, čo tí dzeci rosipali tan tí kvecini (Ružindol TRN); Okná sú plné kvecín (Vaďovce MYJ); kvetinka ž. zdrob. expr. kvetinka (Lukáčovce HLO); kvetinový príd.: Máji nosá čeli najvác kvecinového madu (Trakovice HLO); Záhraňňíg dobre pohnojeu̯ kveťinové hrátki (Bánovce n. Bebr.)
kvetinový p. kvetina