kvestor -ra pl. N -ri m.
kvestor -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ (v starovekom Ríme) vyšší súdny a finančný úradník: cisársky k.; zvoliť, menovať niekoho za kvestora; kvestori nastupovali na ročné funkčné obdobie 2. ▶ zástupca rektora vysokej školy pre hospodárske a správne záležitosti: kancelária, sekretariát, úrad kvestora; zišli sa rektori a kvestori slovenských univerzít ▷ kvestorka -ky -riek ž. k 2: k. univerzity predložila správu o hospodárení
kvestor -a m. ‹l›
1. (na vysokých školách) stály zástupca rektora pre hospodárske a správne veci; (predtým) pokladník vysokých škôl
2. hist. (v starovekom Ríme) vyšší súdny a finančný úradník
3. hodnosť v tal. polícii;
kvestorský príd.: k. úrad
kvestor, -a m.
1. hist. starorímsky finančný a súdny hospodár;
2. úradík, ktorý má na starosti hospodársku a finančnú agendu univerzity;
kvestorský príd.: k. úrad, k-á hodnosť