kvalifikovaný príd. kt. má al. vyžaduje kvalifikáciu (význ. 1): k. pracovník; k-é miesto;
kvalifikovane prísl.;
kvalifikovanosť -i ž.
kvalifikovaný -ná -né 2. st. -nejší príd.
kvalifikovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ schopný, spôsobilý vykonávať po náležitej príprave odbornú prácu al. funkciu; syn. odborný: k. pracovník, poradca; k. personál; kvalifikovaná pracovná sila 2. ▶ ktorý je na vysokej odbornej úrovni: k. argument, odhad; kvalifikovaná odpoveď, pomoc; kvalifikovaná práca vyžadujúca odbornú prípravu; kvalifikované podklady; kvalifikované stanovisko; na konferencii odznel kvalifikovanejší názor na problém □ práv. kvalifikovaná väčšina vopred určená nadpolovičná väčšina s právom hlasovať, obyč. dvojtretinová al. trojpätinová väčšina; admin. kvalifikovaný certifikát na overenie elektronického podpisu
kvalifikovaný príd. ‹l›
1. majúci žiadané predpoklady (znalosti, vzdelanie) na niečo, odborne vzdelaný, zaškolený, spôsobilý: k. odborník; k-á práca vyžadujúca odbornú prípravu; práv. k-á väčšina vyhovujúca istým podmienkam, obyčajne prísnejším a sťaženým; k. trestný čin spáchaný za zvlášť priťažujúcich okolností; hist. práv. k. trest smrti zostrený ešte predchádzajúcimi telesnými trestami
2. chem. k-á chémia zaoberajúca sa špeciálnymi chemikáliami malotonážneho rozsahu;
kvalifikovanosť -ti ž.: k. pracovníkov
kvalifikovaný p. školený, odborný
odborný ktorý sa týka istého odboru, istých odborov; ktorý pochádza od odborníka (op. neodborný): odborný výraz; odborný výklad • špeciálny • špecializovaný (obmedzený iba na istú oblasť, na istý odbor): odborný, špeciálny lekár; špecializovaný časopis • terminologický (ktorý obsahuje odborné výrazy): odborný, terminologický slovník • kvalifikovaný • hovor. fundovaný (podopretý vedomosťami v danom odbore; op. neodborný, expr. fušerský): napísať kvalifikovaný, fundovaný posudok • expertný • expertízny • znalecký: expertný, znalecký posudok • pejor. odbornícky (zaťažený jednostranným pohľadom odborníka): písať príliš odborníckym štýlom • hovor. expr. fachmanský
školený ktorý má (odborné) vzdelanie; ktorý svedčí o pravidelnom cvičení, tréningu, odbornom vedení (op. neškolený) • vzdelaný: nie je nijaký felčiar, ale človek školený, vzdelaný v medicíne • vyučený • vyškolený • kvalifikovaný (ktorý absolvoval náležitú prípravu na danú prácu, činnosť, povolanie a pod.): vyučený, vyškolený personál (op. nevyučený, nevyškolený); kvalifikované pracovné sily (op. nekvalifikované) • vycvičený • cvičený • trénovaný: vycvičené, cvičené, trénované ucho hudobníka; cvičený, trénovaný hlas
kvalifikovaný príd. majúci odbornú spôsobilosť, vzdelanie a schopnosti: k. učiteľ, k. robotník, k-á pracovná sila; pren. k-á práca odborná;
kvalifikovanosť, -ti ž. odborná spôsobilosť, kvalifikácia
kvalifikovaný, kvalificírovaný príd 1. (o ľuďoch) majúci potrebné predpoklady, súci: cammergráf anebo jiná qualificírowana osoba (MB 1759); na predněgssj zemanůw rubryku nenj qualifikowaný (SO 1785) 2. (o veciach a javoch) majúci požadovanú kvalitu: tato, bars gest qualificuwana odpowed, wiry mity nemuže (PUKANEC 1767)