kvalifikácia -ie ž.
1. priznaná schopnosť vykonávať istú prácu al. funkciu: odborná k., zvýšiť si k-iu, (ne)mať k-iu
2. práv. kvalifikovanie (význ. 2): k. činu;
kvalifikačný príd.: k-á komisia; k. zápas o postup v súťaži
kvalifikácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kvalifikácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ súhrn odborných vedomostí a zručností potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, získaných odbornou prípravou; priznaná schopnosť, spôsobilosť vykonávať istú prácu: odborná, jazyková k.; nedostatočná, nízka k. pracovníkov; mzda pracovníkov sa určuje podľa kvalifikácie; byť bez kvalifikácie; mať, nemať, získať kvalifikáciu (na výkon povolania); zvyšovať si kvalifikáciu štúdiom; lepšie zarábajú zamestnanci s vyššou kvalifikáciou 2. šport. (i na čo) ▶ overovanie stupňa spôsobilosti jednotlivcov al. družstiev a priznanie postupu do vyšších súťaží: olympijská k.; k. krasokorčuliarov na majstrovstvá sveta; absolvovať náročnú kvalifikáciu; prejsť sitom regionálnych kvalifikácií; do kvalifikácie postúpia víťazné družstvá 3. práv. ▶ právne hodnotenie a posudzovanie konania (skutku) a podradenie prípadu, veci pod právnu normu: právna k. konania, trestného činu; rozdiel medzi dvoma kvalifikáciami skutku
kvalifikácia -ie ž. ‹l›
1. súhrn odborných vedomostí, schopností, návykov a skúseností (získaných nejakou prípravou) potrebných na výkon určitej zložitej práce; stupeň vhodnosti osoby na výkon určitej práce, spôsobilosť, schopnosť: mať k-iu pre určitý odbor; zvyšovať si k-iu; jazyková, odborná k.
2. odborné hodnotenie, posudzovanie, odborný posudok, špecializácia: práv. k. činu právne zhodnotenie; šport. k. pretekára, družstva vyraďovacia súťaž pri veľkom počte pretekárov, zaradenie do výkonnostnej triedy a pod.;
kvalifikačný príd.: k-á tabuľka; šport. k. turnaj, k-é stretnutie, k. zápas rozhodujúci o postupe do vyššej súťaže, do vyššej výkonnostnej triedy; k-á trieda
kvalifikácia priznaná schopnosť vykonávať istú prácu al. funkciu: odborná, mravná kvalifikácia • kniž. spôsobilosť: vedecká spôsobilosť
kvalifikácia, -ie ž.
1. spôsobilosť, schopnosť vykonávať nejakú prácu al. funkciu: odborná, pracovná, politická k., zvyšovať k-iu;
2. práv. posudzovanie, hodnotenie: k. činu, právna k. skutku;
kvalifikačný príd.: k-á komisia, k-á skúška, k-á stupnica; šport. k. zápas
kvalifikácia ž lat práv 1. dôvod uvádzaný proti niečomu, námietka, protest: swetkowe skrze mnohe qvafilicatie ad faciem loci winti a tam swečsiti nechtely (S. ĽUPČA 1730) 2. povolanie, zamestnanie: w qualificacie neb stawu rubryce nechť se wyznačj (SO 1785); kvalifikátsky príd k 2: w qualifikatskeg, stawu rubryce musý se doložiti (SO 1785)