kváder -dra L -i mn. -e m.
1. geom. teleso ohraničené 6 obdĺžnikmi, z kt. 2 protiľahlé sú zhodné
2. predmet (obyč. kameň) takéhoto tvaru: žulové k-e; dom z k-ov;
kvádrový príd.
kváder [-d-] -dra L -dri pl. N -dre m.
kváder [-d-] -dra L -dri pl. N -dre m. ⟨lat.⟩ 1. mat. ▶ teleso, ktorého dve rovnobežné podstavy a bočné steny tvoria zhodné obdĺžniky, mnohosten, pravouhlý štvorboký hranol: povrch, obsah, objem kvádra; nakresliť, narysovať plášť kvádra 2. ▶ tvar takéhoto telesa; predmet takéhoto tvaru: drevený k.; k. ľadu; vyrezať zo zamrznutého snehu k.; v obci odhalili nový pomník - mohutný biely k. s menami padlých vojakov 3. stav. ▶ stavebný materiál opracovaný al. vyrobený v tvare kolmého hranola: betónový, pieskovcový k.; ťažký stavebný k.; k. mramoru; steny zo žulových kvádrov; otesávať, robiť kvádre; stavať z kvádrov; kupola, priečelie z kamenných kvádrov; kvádre k sebe tesne priliehajú ▷ kvádrik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 2, 3: z cesta nakrájame dlhé kvádriky; vápencový k.
kváder -dra m. ‹l›
1. mat. rovnobežnosten ohraničený šiestimi obdĺžnikmi, z ktorých protiľahlé sú zhodné
2. tvar tohto telesa; predmet tohto tvaru: stav. opracovaný stavebný kameň kockového al. hranolového tvaru na vymurovanie ťažkých pilierov, na obkladové murivo nosných konštrukcií, monumentálnych fasád a i.: pieskovcové, žulové k-e; tehelný k. prefabrikát z tehál s cementovou maltou v tvare pravouhlého rovnobežnostena, používaný na montovanie muriva;
kvádrový príd.: k. pieskovec; k-á podmurovka; k-é murivo
kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala • balvan (veľký kameň): žulový balvan • zápoľa (veľký kameň) • okruhliak • okružliak • obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky • zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch • žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody • kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre • žarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch
2. kamenný materiál na stavbu • kamenivo • kamenina
3. p. usadenina
kváder p. kameň 1
kváder, -dra, 6. p. -dri, mn. č. -dre m.
1. geom. teleso ohraničené šiestimi pravouhlými rovnobežkami, z ktorých dva protiľahlé sú vždy rovnobežné a zhodné, pravidelný rovnobežnosten;
2. skala s pravouhle pritesanými stenami: k-e žuly, múr stavaný z k-ov;
pren. základ, uholný kameň: kvádre nášho spoločenského života (Vaj.);
kvádrový príd.: k. múr, k-á stena z kvádrov;
kvádrik, -a m. zdrob.
kváder m. i kvadra ž. 1. csl kameň s pravouhle pritesanými stenami: V Hliníku sa virábali aj kvadri na stavbu mostov a tunelov (Hliník n. Hron. NB); Tam sa staviá cihu̯ú lebo kvádrama (Kunov SEN); Tota chiža zos kvadroh vimurovana (Terňa SAB) 2. szvol plošná miera, štvorcový meter pôdy, pren. väčší kus zeme: Zaorau̯ poriadnu kvadru do vážho (St. Hory BB)