kutica -e -tíc ž. hovor. expr. malá (neútulná) miestnosť, izbietka, komôrka: tmavá k.
kutica -ce kutíc ž.
kutica -ce kutíc ž. expr. ▶ malá, obyč. tmavá, neútulná miestnosť, izba, komôrka, kamrlík: malá, úzka, podkrovná, špinavá k.; k. pre slúžky; k. v lacnom hoteli; bývať v kutici v suteréne; do tejto kutice sa zmestí iba skriňa a posteľ; No osamelosť mojej kutice ostávala dlhé roky neporušená, dvere ostávali zatvorené. [P. Karvaš] ▷ kutička -ky -čiek ž. zdrob.: v dome sú dve mokré kutičky
kutica hovor. expr. malá, obyč. tmavá neútulná miestnosť: bývať v kutici • expr. koterec • hovor. kamrlík: kamrlík vedľa kuchyne • expr. cárok • expr. zried. kutera (Vajanský) • subšt. kumbál
kutica, -e, -tíc ž.
1. hovor. expr. malá izba, komôrka: tmavá k., bývať v k-i;
2. nár. diera, vyhĺbenina, jama na popol v stavanej peci, kutka;
kutička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: bírešská k. (Heč.)
kutica ž. 1. čiast. strsl výklenok na palivo v spodnej časti pece: F kuťici ždi bívalo nachistanuo drevo na oheň (Pukanec LVI); Nanosila plnú kuťicu dreva (St. Hory BB) 2. čiast. strsl expr. malá miestnosť, izbička: Ešťe aj dňe sa takie kuťice na zámku (Osádka DK); kuťica (Lutila KRE) 3. zhont diera v zemi: Na našej viňici je hlboká kuťica (Tek. Trsťany LVI) 4. hont výklenok v stodole, ohrada na sečku al. plevy: kuťica (Drienovo KRU)