kuruc -a m. hist. účastník stavovských povstaní v 17. a 18. stor. v Uhorsku;
kurucký príd.: k-é vojny
kurucký -ká -ké príd.
kurucký -ká -ké príd. hist. 1. ▶ vzťahujúci sa na kurucov, vzbúrencov v období stavovských protihabsburských povstaní: k. veliteľ, vojak, zbeh; kurucké povstanie; kurucké vojny; porážka kuruckých vojsk 2. ▶ súvisiaci s kurucom; patriaci kurucovi: kurucká uniforma, zástava; kurucké piesne
kuruc -a m. ‹maď› hist. účastník rozličných uhorských povstaní;
kurucký príd.
kuruc, -a m. hist.
1. vojak z Dóžovho povstania r. 1514;
2. stúpenec národnooslobodzovacieho boja v XVII.-XVIII. stor. v Uhorsku;
kurucký príd.: k-á vojna, k-á zástava, k-á pieseň, k-é vojsko