kupectvo -va s.
kupectvo -va s. (v minulosti) 1. ▶ zamestnanie kupca, obchodovanie, predaj a kúpa: zaoberať sa kupectvom; O pár dní bude v meste jarmok, nuž choď ta a oblek predaj! Aspoň zvieme, či sa vieš aj v kupectve obracať! [A. Habovštiak] 2. hromad. ▶ kupci, obchodníci ako celok: bohaté k.
kupec, -pca m.
1. človek, ktorý kupuje, kupujúci: dobrý k., vážny k., nájsť k-a na niečo
● dobrý tovar kupca nájde (prísl.) predá sa;
2. zastar. človek, ktorý kupuje a predáva, obchoduje, obchodník: cechový k.; podomový k. (Krčm.); konský k.; svinský k. (Jégé);
kupecký príd.: k. pomocník (Jil.);
kupectvo, -a str. zastar.
1. zamestnanie kupca, obchodovanie: Tomu sa vyplatilo kupectvo s drevom! (Jégé)
2. hromad. kupci, obchodníci: Roztatárilo sa kupectvo. (Jes-á);
kupčisko, -a str. i m. zvel. pejor.
kupectvo s. 1. zamestnanie kupca: Tedi vačinu išlo po voďe kupectvo jako po mašiňe (Riečnica KNM) 2. obchodovanie: Moj oťec teš kupčil, aľe f kupectve upadol (Bobrov NÁM) L. chodzet po kupectviú (Jablonové MAL) - kupčiť !1d_k8_005213 kupejka ž. (kupéjka) nov. oddelenie v železničnom vozni, kupé: kupéjka (Mur. Dl. Lúka REV); kupejka (Cinobaňa LUČ)
kupec m 1. kto kupuje niečo, kupujúci: neny žadneho kupcza na wina (TRLINOK 1651); emptor: kupecz (PG 1656); strati kupecz penize a prodawacz swu wecz (TRENČÍN 1713); neopust kupce prwnjho, snad nedostaness gineho (Se 18. st) 2. kto kupuje a predáva, obchodník, priekupník: handlyry, kupcy, kramary (SLK 1641-75); kupecz priwezel na prodag kuže (HLOHOVEC 1674); od kupcza pessyho swug predag kupeczky nosyczyho (TRENČÍN 1731); nundinator: yarmačnjk, kupec (KS 1763) P. atpn Hanus Kupecz (v Žiline 1560); kupcov príd privl: kupcowá žena (KS 1763); subst k-á ž obchodníkova žena; obchodníčka: Rosina Mahr, wdowa a messtianska kupcowa (PREŠOV 1784); kupecký príd k 2: o kupeczskem zbozie (ŽK 1473); wecy kupeczke (PRIEVIDZA 1527) tovar; dom kupecki (Le 1730) tržnica; od nadwornych (svíň) krmnych kupeczkych (TRENČÍN 1731) určených na predaj; v kupeckém mesťe (BR 1785); po k-y prísl výraz k 2: questuose: po kupecky (KS 1763); kupectvo [-o, -ie, -í] s 1. kupovanie: neklame ani w kupectwj ani w prodawanj (SP 1696) 2. obchodovanie, kupčenie: kupecztwie na gednem zbozy (ŽK 1473); brawy pro kupectwi (B. BYSTRICA 1702); kupectwo wykonawaty (B. ĎARMOTY 1730) obchodovať 3. kupecké zamestnanie: Joseph uči sa kupectwo (PREŠOV 1784) 4. miesto na obchodovanie, obchod: czarodelniczke skutky w kupecztwy a w kramarstwy swem prowozowali (PEZINOK 1652) 5. tovar: od neho wzal kupecztwi (ŽK 1473); s kupecztwym mezi nas przichazegycz (BÁNOVCE n. B. 1567 KL)