kupec -pca m.
1. kto niečo kupuje, kupujúci: hľadať k-a na dom
2. v min. obchodník: bohatý k.;
kupecký príd. k 2: k-á cesta, k. pomocník
kupecký -ká -ké príd.
kupecký -ká -ké príd. ▶ (v minulosti) súvisiaci s kupcom, obchodníkom, súvisiaci s kupectvom: k. stav; k. pomocník; kupecká vrstva; kupecká cesta ◘ fraz. kupecké počty zjednodušený pohľad na vec, na nejaký problém
kupec, -pca m.
1. človek, ktorý kupuje, kupujúci: dobrý k., vážny k., nájsť k-a na niečo
● dobrý tovar kupca nájde (prísl.) predá sa;
2. zastar. človek, ktorý kupuje a predáva, obchoduje, obchodník: cechový k.; podomový k. (Krčm.); konský k.; svinský k. (Jégé);
kupecký príd.: k. pomocník (Jil.);
kupectvo, -a str. zastar.
1. zamestnanie kupca, obchodovanie: Tomu sa vyplatilo kupectvo s drevom! (Jégé)
2. hromad. kupci, obchodníci: Roztatárilo sa kupectvo. (Jes-á);
kupčisko, -a str. i m. zvel. pejor.
kupec m. 1. csl kto kupuje, kupujúci: Kupci choďia, ale málo dávajú za takú peknú kravu (Návojovce TOP); Došél mu dobrí kupec a okoštoval (Myslenice MOD); Mal veľo kupcuf na kravu (Dl. Lúka BAR) F. kupec na hňilé erteple (Skalica) - nanič; taký, čo nič nekúpi 2. obchodník: Ti kupci, to choďelo, to sťe ňemali pokoja cez ďeň, to vždi ktosi čosi predaval (Riečnica KNM); Biu̯ ráz jeden náramňe bohatí kupec (Jablonové MAL) L. konskí kupec (Kaľamenová MAR) - priekupník s koňmi; kupecký príd.: To len takí kupeckí fígel! (Kameňany REV)
kupec m 1. kto kupuje niečo, kupujúci: neny žadneho kupcza na wina (TRLINOK 1651); emptor: kupecz (PG 1656); strati kupecz penize a prodawacz swu wecz (TRENČÍN 1713); neopust kupce prwnjho, snad nedostaness gineho (Se 18. st) 2. kto kupuje a predáva, obchodník, priekupník: handlyry, kupcy, kramary (SLK 1641-75); kupecz priwezel na prodag kuže (HLOHOVEC 1674); od kupcza pessyho swug predag kupeczky nosyczyho (TRENČÍN 1731); nundinator: yarmačnjk, kupec (KS 1763) P. atpn Hanus Kupecz (v Žiline 1560); kupcov príd privl: kupcowá žena (KS 1763); subst k-á ž obchodníkova žena; obchodníčka: Rosina Mahr, wdowa a messtianska kupcowa (PREŠOV 1784); kupecký príd k 2: o kupeczskem zbozie (ŽK 1473); wecy kupeczke (PRIEVIDZA 1527) tovar; dom kupecki (Le 1730) tržnica; od nadwornych (svíň) krmnych kupeczkych (TRENČÍN 1731) určených na predaj; v kupeckém mesťe (BR 1785); po k-y prísl výraz k 2: questuose: po kupecky (KS 1763); kupectvo [-o, -ie, -í] s 1. kupovanie: neklame ani w kupectwj ani w prodawanj (SP 1696) 2. obchodovanie, kupčenie: kupecztwie na gednem zbozy (ŽK 1473); brawy pro kupectwi (B. BYSTRICA 1702); kupectwo wykonawaty (B. ĎARMOTY 1730) obchodovať 3. kupecké zamestnanie: Joseph uči sa kupectwo (PREŠOV 1784) 4. miesto na obchodovanie, obchod: czarodelniczke skutky w kupecztwy a w kramarstwy swem prowozowali (PEZINOK 1652) 5. tovar: od neho wzal kupecztwi (ŽK 1473); s kupecztwym mezi nas przichazegycz (BÁNOVCE n. B. 1567 KL)