kultúrny príd.
1. týkajúci sa kultúry (význ. 1): k-e pamiatky, k-a úroveň, k-a politika; k. dom; k-e leto
2. stojaci na vysokom stupni kultúry, vzdelaný; svedčiaci o tom: k. človek, k. národ; k-e prostredie, správanie
3. pestovaný: k-e rastlinstvo;
kultúrne prísl.: k. žiť, k. vyspelý;
kultúrnosť -i ž.
kultúrny -na -ne 2. st. -nejší príd.
kultúrny -na -ne príd. 1. ▶ súvisiaci s kultúrou, materiálnymi a duchovnými hodnotami istého spoločenstva; uchovávajúci, pestujúci tieto hodnoty a sprostredkujúci ich ľuďom: k. čin, dlh; k. fenomén; kultúrne stredisko, centrum; k. program; kultúrne podujatie; kultúrna inštitúcia, ustanovizeň; kultúrna verejnosť; kultúrne dianie, vyžitie; kultúrne dejiny; kultúrne bohatstvo, dedičstvo; obnova a záchrana kultúrnych pamiatok; zachovanie kultúrnej identity; udržanie kultúrnych hodnôt, osobitostí, tradícií; organizovanie kultúrnych podujatí, aktivít; pochádzať z iného kultúrneho prostredia; vyhlásiť palác za národnú kultúrnu pamiatku □ Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO súpis najvýznamnejších kultúrnych a prírodných lokalít a objektov sveta; kultúrny atašé diplomatický úradník poverený starostlivosťou o recipročné kultúrne styky; kultúrny dom viacúčelová budova určená na spoločenské a kultúrne podujatia pre občanov danej obce; kultúrne leto festival kultúrnych (hudobných, divadelných, tanečných) podujatí počas letných mesiacov 2. 2. st. -nejší ▶ vyznačujúci sa rozvinutou kultúrou prejavujúcou sa v každodennom živote, vo vzdelanosti, výchove a pod., civilizovaný, vzdelaný; op. nekultúrny: k. národ, štát; kultúrne prostredie, cestovanie; kultúrne správanie, vystupovanie; snaha obyvateľov o kultúrnejšie bývanie 3. odb. ▶ ovplyvnený, zasiahnutý činnosťou človeka: kultúrna pôda obrábaná; kultúrne rastliny pestované na úžitok al. na okrasné účely; environ. kultúrna krajina pôvodná krajina pretvorená v dôsledku jej využívania a činnosťou človeka ◘ fraz. publ. kultúrny stánok divadlo
1. týkajúci sa kultúry 1: k-e dejiny, k-a história; k-e dedičstvo; k. dom; k. okruh komplex kultúrnych prvkov (napr. zvyky bývania, zbrane, nástroje, náboženské a sociálne usporiadanie); väčší geografický priestor s jednotnými spoločnými kultúrnymi prvkami; k-a politika súbor snáh a opatrení štátu a rozličných inštitúcií na podporu a udržanie kultúry
2. stojaci obyčajne na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom: k. národ; – k-e prostredie; k-a pamiatka
3. ovplyvnený, zasiahnutý činnosťou človeka: poľn. k-a pôda obrábaná, silne ovplyvnená kultivačnou činnosťou človeka; bot. k-e rastliny zámerne pestované na úžitok aj okrasu;
kultúrne prísl.: správať sa k.;
kultúrnosť -ti ž.: k. prostredia
kultivovaný ktorý je zdokonalený pestovaním, rozvíjaním, cibrením (o človeku a jeho vlastnostiach, schopnostiach, prejavoch a pod.): kultivovaný človek • vycibrený • vybrúsený: vycibrený jazyk, vybrúsený štýl • jemný • zošľachtený • uhladený • distingvovaný (op. hrubý, drsný): jemné, zošľachtené správanie; uhladené, distingvované vystupovanie • školený (vycvičený, vytrénovaný): zaspievala svojím školeným hlasom • decentný: decentné pohyby, gestá • nevtieravý (ktorý sa nevnucuje): nevtieravý prejav • vzdelaný • vyspelý • kultúrny • fraz. na úrovni (svedčiaci o kultivovanosti ducha, vysokej kultúre): vzdelané, vyspelé, kultúrne publikum; poslucháči na úrovni • inteligentný (založený na inteligencii): inteligentná hra, inteligentný spôsob
kultúrny 1. p. vzdelaný, kultivovaný 2. p. pestovaný
pestovaný vedome sadený, siaty a ošetrovaný, zošľachťovaný (op. divý, divoký) • šľachtený • odb. kultúrny (op. nekultúrny): pestovaný, šľachtený ovocný sad; pestované, kultúrne rastliny • odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti nadobudnuté šľachtením): ušľachtilé odrody • úžitkový (pestovaný pre úžitok): úžitkové rastliny • štepný: štepná záhrada
vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný
1. týkajúci sa kultúry: k-a úroveň, k-á politika, k-a činnosť, k-e dejiny, k-e pomery, k-e vplyvy, k. vývoj, k-e dedičstvo;
2. stojaci na vysokom stupni vzdelanosti, vzdelaný: k. človek, k. národ, k. štát;
3. určený na pestovanie kultúry: k. dom, k. večierok;
4. pestovaný: k-e rastliny;
kultúrne prísl. k 2 k. žiť;
kultúrnosť, -ti ž.