Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kovať kuje kujú koval kovaný, kuť -je -jú kul kutý nedok.

1. údermi spracúvať (tvárny) kov: k. železo; k. kosu vyklepávať, klepať

2. takto zhotovovať: k. klince, náradie

3. podkúvať: k. koňa

4. kovom ozdobovať, okúvať: k-ná truhlica

● kuť plány, zradu tajne pripravovať; kuť železo zahorúca veci treba riešiť hneď, kým sú aktuálne

kovať kuje kujú kuj! koval kujúc kujúci kovaný kovanie, kuť kuje kujú kuj! kul kujúc kujúci kutý kutie nedok.

kovať kuje kujú kuj! koval kovajúc kovajúci kovaný kovanie, kuť kuje kujú kuj! kul kujúc kujúci kutý kutie nedok. (čo) 1. tech. ▶ tepelne al. za studena spracúvať kovový materiál, obyč. údermi kladiva al. tlakom lisu: k. meď, odliatu oceľ, železo; tesniaci ventil kovaný z jedného kusa
2. ▶ údermi kladiva za tepla al. za studena zhotovovať výrobok z kovu: k. klince, kosy, podkovy
3. iba kuť ▶ dávať, pribíjať podkovu na kopyto, podkúvať: Každý sa musí o svojho koňa starať, vyčistiť ho, pomáhať pri tom, keď sa kone kujú. [D. Machala]; dnes si koňa kujem, zajtra mašírujem [ľudová pieseň]
4. iba kovať ▶ ozdobovať kovom, okúvať: k. truhlicu; džbán kovaný striebrom
◘ fraz. cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú je veľmi hladný; subšt. kuť pikle tajne chystať sprisahanie, nástrahy, robiť intrigy; kuť plány plánovať niečo; kuť pomstu pripravovať pomstu; kuť železo, kým je horúce al. kuť železo za horúca využívať vhodnú príležitosť, riešiť niečo hneď, kým je vhodná príležitosť
▷ dok. k 2 ↗ ukovať, k 3 okuť, k 4 okovať

kovať i kuť, kuje, kujú, koval/kul, kovaný/kutý nedok. (čo)

1. kladivom pracovať (rozžeravené) železo: k. železo, kov, kosu, klince, kovaná oceľ; pren. kovaný chlap tvrdý, skúsený, vybíjaný

● k. plány, zradu osnovať, v tajnosti pripravovať; kuj železo za horúca (prísl.) veci treba riešiť v začiatkoch;

2. podkúvať: k. koňa;

3. trochu zastar. striebrom, zlatom kovaný obitý, ozdobený (napr. skrinka, palica);

dok. k 1 ukuť i ukovať, k 2 podkuť i podkovať, k 3 okuť i okovať

kuť p. kovať

kuť nedok.
1. csl kladivom upravovať rozžeravené železo: Dobre zme do izbi počuľi, ako kováč kuje obruče (Párnica DK); U nas kovaľ kul žeľezo (Remeniny GIR); kut (Brestovec MYJ)
F. cigáňi mu v bruchu kľince kujú (Rim. Píla RS) - je hladný
2. csl podkúvať koňa: Ja̋ som bou̯ aj potkúvač, koňe sa pri mňe kuľi (Krivá DK); Tag ráno kujeme koňe, hňeď ako ta príďeme (Semerovo HUR); U nas kovaľ i koňe kul (Dl. Lúka BAR)
L. kuľi koňe na ostro (Malatiná DK) - podkovy opatrili ostrými hrotmi; kuť koňe na hlatko (Malatiná DK) - podkuť kone bez toho, že by vyčnievali klince v spodnej časti
3. csl vyklepávaním ostriť (kosu, kosák, kameň): Každí kosec pret koseňím miseu̯ kuť kosu (Krivá DK); kut kosu (Stupava BRA); To každi sebe sam kuje kosu (Dl. Lúka BAR); kuc kameň (Iliašovce LVO)
4. expr. niečo nové vymýšľať, špekulovať: Ke_com sa naň pozrel, u_som veďel, že čosi kuje (Podbiel TRS); Už zaź daco kuju (M. Zalužice MCH)

kovať [ko-, ku-], kuť ndk
1. údermi kladiva spracúvať tvárny kov: w hamrech kowaty (ŠTÍTNIK 1610); s kladiwem kugem, kowám (KS 1763) pren (kacíri) sami sobě bludné a nowé smysslenj kowagj; (FP 1744) tvoria, vytvárajú
F. zatúď sa má železo kuwaťi, zakúď rozpálené jest (BR 1785) veci sa majú riešiť bez odkladania
2. podkúvať: kuwal konye (MOŠOVCE 1648); za kovanya konyuw (JELŠAVA 1688)
3. obíjať železom: od poprawowania a kuwania woza (ŽILINA 1706)
4. klepaním kladiva ostriť: kamen mlinskj kowal (TRENČÍN 1663); kamen zebj sa naspatek nekuvau anebo neostriu (KRUPINA 1755); hamriky na kosu kuwangia (M. KAMEŇ 1774)
5. (o minciach) raziť: nove i stare šestgrošniky, ktere po Jeho Jasnost Cisarskej krajinach kuvane jsu (B. ŠTIAVNICA 17. st CM); wersstat, kdežto falessné penize kuwané bily (VP 1764)

kuť p. kovať