kučera -y -čier obyč. mn. ž. pramienok kučeravých vlasov: drobné k-y, odhrnúť k-y z čela;
kučierka -y -rok obyč. mn. ž. zdrob.
kučierka -ky obyč. pl. kučierky -rok ž. zdrob. (pramienok vlasov)
kučierka -ky -rok ž. (jedlá huba)
kučera -ry obyč. pl. kučery kučier ž. ▶ pramienok vlasov al. srsti stočený do tvaru prstenca, špirály; syn. brčka: husté, zlatisté, havranie kučery; tvár olemovaná gaštanovými kučerami; odhrnúť si, prihládzať si kučery; do čela mu padajú neposlušné kučery; Všetky ovečky majú biele kučery a všetky skáču po pažiti a preskakujú ohrádku. [V. Šikula]; pren. Mesiac si tvár skryl do kučier borovice. [J. Zambor] do hustého ihličia ▷ kučierka1 obyč. pl. kučierky -rok ž. zdrob. expr.: dievčatko s anjelskými kučierkami; tvár lemovaná nezbednými kučierkami
kučierka2 -ky -rok ž. ▶ jedlá huba nápadná takmer guľovitou, bohato rozkonárenou plodnicou, rastúca v ihličnatých, najmä borových lesoch: zbierať kučierky □ bot. kučierka veľká Sparassis crispa; kučierka jedľová Sparassis nemecii
kučera, -y, obyč. v mn. č. kučery, -čier ž. chumáč zakrútených, kučeravých, vlnitých vlasov: husté, mäkké k-y;
kučerka, -y, -riek i kučierka, -y, -rok ž. zdrob.
kučera ž chumáč kučeravých vlasov: točené wlasy, kučery (WU 1750); calamister: kaďere, kučera (PD 18. st) P. atpn Matheus Kuchera (v Trnave 1559); kučierka [-ér-] dem: aconitum pardaliaches: wlčy kučérka (KS 1763) bot kamzičník srdcovitý Doronicum pardalianches P. atpn Laurencius Kwcherka (v Bátovciach 1554 U1)