ktorý zám. opyt.
1. expr. i ktorýže vyj. otázku zacielenú na osobu al. vec ako na jednu z viacerých: k. (že) z nich je tvoj kolega? k. bývate najbližšie? k-m vlakom pôjdeš? v k-é dni sa (ne)úraduje? expr. k. somár to urobil? kto?
2. expr. má citový ukaz. význ. (vo zvol. vetách): pozrite, k-ú si vybral!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, predmetovú, podmetovú (často súvzťažné k. ten, taký – k.): kniha, k-ú mám najradšej; k. pes breše, (ten) nehryzie; podľahli aj takí, k-í mali byť vzorom; potme nebolo vidieť, k-í sú naši a k-í nie
4. uvádza nepravú vzťaž. vetu: zarobí veľa peňazí, k-é aj chytro minie, vhodnejšie ... a tie aj chytro minie, a chytro ich aj minie
5. má význ. neurč. zám., niektorý: ak k. z vás len mukne, dostane; posadali si, k. na lavicu, k. na zem
6. i ktorýže v reč. otázkach má vymedz. význ.: k. národ sa môže pochváliť niečím podobným? ani jeden
bohviektorý, pís. i bohvie ktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí G -rých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré G -rých zám. neurčité adjektívne
čertviektorý, pís. i čertvie ktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí G -rých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré G -rých zám. neurčité adjektívne
čojaviemktorý, pís. i čojaviem ktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí G -rých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré G -rých zám. neurčité adjektívne
ktohoviektorý, pís. i ktohovie ktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí G -rých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré G -rých zám. neurčité adjektívne
ktorý -rá -ré pl. N mužský živ. ktorí G ktorých pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktoré G ktorých zám. opytovacie adjektívne i substantívne
ktoviektorý, pís. i ktovie ktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí G -rých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré G -rých zám. neurčité adjektívne
neviemktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí G -rých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré G -rých, pís. i neviem ktorý zám. neurčité adjektívne
bohviektorý -rá -ré pl. N mužský živ. bohviektorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný bohviektoré, pís. i bohvie ktorý bohvie ktorá bohvie ktoré zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť osôb, vecí, javov al. kvality (často so záporným hodnotením); syn. čertviektorý: uložil to do bohviektorej škatule; sme bohviektorí v poradí; Vraj ho poznajú v tridsiatich krajinách, bohviektorých. [Sme 1998]
čertviektorý -rá -ré pl. N mužský živ. čertviektorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný čertviektoré, pís. i čertvie ktorý čertvie ktorá čertvie ktoré zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť kvality al. osôb, vecí, javov (často so záporným hodnotením); syn. bohviektorý, čojaviemktorý: č. spolužiak mu to natáral; Jeden z nich ma zradil, čertvie ktorý. [Sme 1995]
ktorý -rá -ré pl. N mužský živ. ktorí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktoré zám. opytovacie adjektívne 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na výber osoby al. veci podľa ich vlastností; pri elipse podstatného mena preberá jeho funkciu vo vete: ktoré šaty si oblečieš? - červené; po ktorej ceste mám ísť?; ktorým pokynom nerozumiete?; k. je tvoj brat? - tento; ktorí z vás majú záujem študovať na vysokej škole? kto; expr. k. somár to urobil? kto 2. v zvolacích vetách ▶ má citový ukazovací význam: pozri, ktorú si vybral! túto 3. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú (i súvzťažne ten - ktorý, taký - ktorý): lekár, ktorému dôverujete; články, o ktorých sa diskutuje; ten, k. zodpovedá za bezpečnosť iných; sú aj takí, ktorí sa odmietajú podriadiť; povedz mi, ktorého je dnes? vhodnejšie koľkého je dnes; Dievča by odišlo do neznáma s človekom, ktorý ju neľúbi, s človekom, ktorý nevie, čo bude s ním zajtra, s človekom, ktorý nevie, kde bude zajtra večer spať. [L. Ťažký] 4. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza (po viacslovných sekundárnych predložkách) vedľajšiu vetu prívlastkovú: kritérium, na základe ktorého sa dospelo k tomuto číslu; začali kampaň, v rámci ktorej chcú získať finančné prostriedky pre zdravotne postihnuté deti; sucho, v dôsledku ktorého vznikli veľké škody 5. ▶ uvádza nepravú vzťažnú vetu: otvoril dvere, z ktorých sa vyvalil oblak pary vhodnejšie a z nich sa vyvalil oblak pary 6. v spojení ako ktorý ▶ v odpovedi odkazuje na rozmanitosť a neurčitosť výberu vecí, podľa okolností: chodia všetky vlaky načas? - ako ktoré; rozumiete dobre všetkým otázkam? - ako ktorým 7. blíži sa významu neurčitého zámena ▶ odkazuje na ľubovoľnú osobu, niektorý: ak k. z vás len cekne, nepôjde do kina 8. ako súčasť dvojčlenného výrazu ktorý - ktorý ▶ odkazuje na rad bližšie neurčených osôb: posadali si, k. na lavicu, k. na zem 9. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam: k. človek nemá chyby? každý má chyby; k. z vás môže na sto percent predpovedať, že sa to stane? nikto z vás, žiaden nemôže ◘ fraz. kade ktorý kam kto mohol, hocikam: chlapi sa rozpŕchli kade ktorý; poschovávali sa kade ktorý ◘ parem. pes, ktorý breše, nehryzie nie je vždy zlý ten, kto nadáva
neviemktorý -rá -ré, pl. N mužský živ. neviemktorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný neviemktoré, pís. i neviem ktorý zám. neurčité adjektívne hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť osôb, vecí, javov; syn. neviemaký, čojaviemaký: pozerá n. seriál; prišla na návštevu s neviemktorým dieťaťom; auto sme predali už ani neviem ktorej firme
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorý • aký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu? • expr.: koľkýže • akýže • ktorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži? • subšt. koľkáty
niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorý • daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejší • ktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviť • ľubovoľný • jeden • niekto • ktosi • dakto • voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrku • zried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia! • dajeden • nejeden; mnohí • viacerí • istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesť • hovor.: poniektorí • podaktorí • podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišli • jedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé
ktorý zám.
1. opyt. pýtame sa ním na bližšie určenie osôb, zvierat, vec v priamej al. nepriamej otázke: Ktorý pán? Nuž z Rovnian. (Jégé) Nuž ktoré? — plačlivo sa spýta chlapec. (Kal.)
2. vzťaž. (často súvzťažné ten... ktorý) uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú: Krása je modla, ktorú rád vzýva. (Sládk.) Šli poľnou cestou medzi brehmi, ktoré sa už zelenali novou trávou. (Jes.) Starý otec ich (deti) už ani nepoznal, ktoré je čie. (Taj.) Ktorý volič nedal sa zviesť na pijatiku, tomu sľubovali hory-doly. (Taj.) Som ten, ktorému v uši znela pieseň matky-otrokyne. (Kras.) Niekedy sa používa vzťažné zámeno v tzv. nepravých vzťažných vetách, kde druhá veta nerozvíja podstatné meno z prvej vety, ale je k nej voľne pripojená. Napr.: Z komína rušňa sa valil hustý čierny dym, ktorý sa stlal nízko pod poľami (Mor.), lepšie a stlal sa...
3. neurč. niektorý, hociktorý, voľaktorý: Keď sa ktorý sluha v dedine zmohol... (Kal.) Bral do tanca všetky dievky, kde ktorá bola. (Jil.) Oddelili sa, ktorý na tú, ktorý na inú stranu (Kuk.) jedni išli ta, druhí inam; býva i vo výraze ktorý-ten: Keby aspoň ktorý-ten prišiel. (Tim.)
4. vo zvolacích vetách má niekedy ukazovací význam: Pozri, ktorú sukňu si obliekla!
fterý p. ktorý
chtorý p. ktorý
keruot p. ktorý
kerý p. ktorý
kotor p. ktorý
kotrý p. ktorý
ktorý zám. opyt. (chtori, fteri, kotor, kotrí, kerí, keruot, torí) 1. csl vyjadruje otázku na bližšie určenie niekoho al. niečoho: A chtoruo sťe boľi bráňičku zakolkať? (Dol. Lehota DK); Kerí z vás rozbiv ten oblok? (Hliník n. Hron. NB); Tak kotor ste mocnejší, chlapci? (Brusník REV); A kerí ťa to vibil? (Chocholná TRČ); Chtore šati sebe mam vibrac? (Remeniny GIR); Ďuri, kotru spuśčime? (M. Zalužice MCH) 2. csl uvádza vzťažnú vedľajšiu (prívlastkovú) vetu: Kerá bola šikouná, skorej napriadla (Detva ZVO); Mali zme dvoch cudzích, ktorím bolo treba dať ten obet (Kráľ. Lehota LM); Privolala mi ženu, kerá nohi napravuje (Blatné MOD); To boľi ľudzia, kerí tomu sa rozumeľi (Podmanín PB); Kerí prišóv pŕv, ten dostav robotu (Šípkové PIE); Zavolaľi ľudzi, chtore maľi bidz na veseľu (Dl. Lúka BAR) 3. csl má význam neurč. zámena a. niektorý: A mi zme choďiľi (do školy) kerí zimu, kerí dve (Detva ZVO); Makovicä je ňije jedna ako druhá, torá väča̋, torá menša̋ (Žaškov DK); Kerí mal tri, štiri (ovce), kerí aj šesc, sedzem (Podmanín PB); Dzeučata priňeśľi každa muki, chtora cukru priňesla, chtora vajca, masci (Sokoľ KOŠ) b. býva aj vo výraze ktorý-ten: Či ďem, či noc, šecko bolo eno, pri ňej (teliacej sa krave) zme zotrvávali kerej-ťem (Čelovce MK) F. brali to kerí pres kerého (Brodské SKA), vikrikuvali tí žebráci na púti kerí pret kerím, jakí su lazari (Brestovany TRN) - jeden cez druhého, viacerí naraz
ktorý [kto-, chto-, chte-, k(t)e-, kotor-] zám 1. opyt vyj. otázku o osobe al. veci vyčlenenej z daného súboru: ktere su tie (hriechy)? (BAg 1585); kterye sa twoge towarisskyne? (KRUPINA 1697); která gest matka ma? (KB 1757) 2. vzťažné uvádza vetu prívlastkovú al. predmetovú: wyna nalyel drabom, ktyeruo spolu s nym vypyly (ŠÁŠOV 1582 DSJ); strany roznycz anebo zwad, kere maly strany meczy sebu ((TRENČÍN) 1587); korowa, na ktereg ruku nassu trymame, kotora pred rokom gest ztracena (V. MIROŠOV 1640 E); packali na tom kameni, ale nepowiedal, chteri kamen (KRUPINA 1643); nichto zmedzi lyudzi nyeból nájdzeni, chtori bi ból smertz premoh (HPS 1752); (chotár) je velmi maly, w ktorem sa ani statek nemuže past (VAVREČKA 1775 LP) 3. neurč niektorý, hociktorý, ktorýkoľvek: gestli ze by ktery z rukogmich wmrzel (ŽK 1469); gestly ze by ktery drewo rubal (P. ĽUPČA 1579); kde len ktorý mohol, woly pasol (D. JASENO 1754)