kterak, kteraj [k(t)e-] čes I. zám prísl uvádza priamu al. nepriamu otázku, ako: kterak rychtarz gma byti (ŽK 1473) ako sa má správať; (richtár píše) kteraj byla wdana geho manzelka (SOBLAHOV 1564 E); zeptass se, kterak a yako se to dege (TC 1631) II. spoj podr uvádza vetu 1. predmetovú; že: hleda, kterak bi dobreho zraditi mohl (SKALICA 1432 SČL) ako; wyznawame, kerak przed nas przystupyly (Štefan Garaj a Oršula Haďmadka) (ŽK 1462); (sestry) wiznaly pred namy, kterak ony pro dalssy mezy sebu zachowany swornosty a lasky gedna k druheg testament stwrzugice (TRENČÍN 1673); zamlčeti nemužeme, kterak my pasienku pre lichwu nemame (LYSICA 1775 LP) 2. prívlastkovú, že, ako: sprawa, kterak by palicži jaty byli (SKALICA 1558 SČL); raczte mi naučeni dati, co a kterak mam učiniti (HOLÍČ 1613); prikladj, kterak modlitba ruku k pomstie wstaženu zwazala (KT 1753) 3. vloženú vysvetľovaciu, ako: ti ale, kterák viďeťi, svobodny ješťe mláďenec jsi; nebuďem sa, kterák reknúl jsem, hádaťi (BR 1785) 4. príčinnú, pretože keďže: ponewač ze dne na den, ne bez velikej škody jej Jasnosti cisarskej a kralovskej se skusovati musi, kterák velmi zhusta vojaci z rozličnych jej i regimentuv utikajice (B. ŠTIAVNICA 1754)