krvilačný príd. túžiaci po krvi; ukrutný: k-á šelma; expr. k. dav;
krvilačne prísl.;
krvilačnosť -i ž.
krvilačnosť -ti ž.
krvilačnosť -ti ž. 1. ▶ (o zvierati) vlastnosť dravcov napádajúcich iné živočíchy a živiacich sa nimi, dravosť, útočnosť: prirodzená k. žralokov; k. niektorých psov 2. expr. ▶ (o človeku) túžba po zabíjaní, ukrutnosť, surovosť, bezcitnosť: slepá, nenásytná k.; k. vrahov, zlosynov; oči sa mu leskli krvilačnosťou; pren. Ona bola ekonomicky dravejšia, za každým Duparičovým podnikaním stál jej rozum, jej prefíkanosť, cieľavedomosť, podnikateľská krvilačnosť. [L. Ťažký] bezohľadnosť
beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákroku • surovosť • neľudskosť • ukrutnosť • krutosť • brutalita • brutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosť • bezcitnosť • násilníctvo • násilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvo • krvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosť • obludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnosti • drastickosť • príšernosť • ohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísať • expr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev
krvilačný (nár. i krvolačný) príd. túžiaci po krvi, ukrutný: k-á šelma, k. dav;
krvilačnosť, -ti ž. ukrutnosť