Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

krutý príd.

1. nemilosrdný, neúprosný, ukrutný; svedčiaci o tom: k. nepriateľ; k. osud; k-é zaobchádzanie

2. expr. tuhý; veľký: k-á zima; k-á bolesť;

kruto prísl.: k. zaobchádzať s niekým;

krutosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
krutý; kruto prísl.; krutosť ‑i ‑í ž.

krutý -tá -té 2. st. -tejší príd.

krutý -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. (i voči/ku komu) ▶ ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom; syn. nemilosrdný, neľútostný: k. vládca; krutí dobyvatelia; k. osud; krutá smrť; kruté zaobchádzanie; kruté časy; krutá realitai fraz.; k. žart; krutá pomsta; čaká nás kruté vytriezvenie; prišiel k. trest; bol k. voči svojim nepriateľom; ako môžete byť takí krutí k zvieratám; utrpeli ďalšiu, ešte krutejšiu porážku; A podistým to bol najťažší a najkrutejší boj, aký kedy zviedol. [J. Lenčo]
2. expr. ▶ majúci veľkú intenzitu, silný, veľký: krutá zima; kruté horúčavy; najhoršie im bolo v krutých treskúcich mrazoch; Človek vie zmierniť aj tú najkrutejšiu bolesť. [L. Ťažký]
fraz. publ. krutá realita neprikrášlená skutočnosť; niečo si vyžiadalo/vybralo krutú daň niečo malo nepríjemné až tragické dôsledky (často straty na životoch)

-tý/152670±214 1.62: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 44759→44564
+80
−43
is/14887 svä/11293→11470
+15
−37
boha/2324 žena/1951 zla/1435 dôleži/863 čis/806 kru/658 spä/475 zavali/435 hlava/422 spros/395 brada/372 (325/8071)

-tý/152670±214 1.78: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 55747→55696
+24
−22
is/8777 dôleži/7549 urči/5877 čis/4574 zla/4140 boha/2274 svä/1629 zloži/1550 hus/1204 žl/1150 kru/954 osobi/642 okoli/632 (453/14744)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutýtvrdýsurovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberanýnešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistickýsebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

p. aj bezcitný


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahuhrubýtvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzaniesurovýkrutýbrutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcupejor.: rabiátnyzried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista

2. p. násilný 1


násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky činnútenýnedobrovoľnývynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovaniekrutýsurovýneľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polícieexpr.: zverskýbeštiálnybrutálnybrachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc

2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2


necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý filmodumretýmŕtvyznecitlivenýumŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele)nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľnýexpr. nečujnýkniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientomchladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladnýbezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanietvrdýdrsnýkrutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňamiľahostajnýtupýotupenýzastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným


nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutýukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosnýneľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurovýbezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrýstrohýprísnypríkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov


surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • sviežičerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravenýneuvarenýnevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdýdrsnýhrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudskýnehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostnýbezohľadnýnemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastickýkrutýukrutnýtyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálnybrachiálnynásilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitnýchladnokrvnýkrvilačnýsadistickýexpr.: beštiálnyzverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapáckyesesáckyhyeníhyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátnyrabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krutý, 2. st. krutejší príd. ukrutný, nemilosrdný, neúprosný, tyranský: k. nepriateľ, k. boj, k. osud, k-é jarmo; k-é časy; pren.: k. mráz ostrý, k-a zima tuhá, k-á bolesť ostrá, veľká;

kruto prísl.: k. utláčať, prenasledovať niekoho, k. zaobchádzať s niekým;

krutosť, -ti ž.

krutý príd. (krúty)
1. strsl, spiš pokrútený; skrivený, zdeformovaný: Ňiekeďi sa najšlo aj krutuo drevo, čo sa zľe šťiepalo (Pukanec LVI); Krutuo drvo kálaď je veľká námaha (Pucov DK); Tieto dvere vám otstávajú, lebo sa krútie (Hliník n. Hron. NB); krute drevo (Studenec LVO)
F. on je s krutieho dreva (Hubová RUŽ) - je tvrdá povaha
2. zanovitý, tvrdohlavý: Ket si ráz zaumiénev, že to bude inádž robit, neposlúchov, aj ked ho bili, takí bóv krutí (Šípkové PIE); To je kruté chlapčisko (Myjava)
L. datorí ču̯oveg je krutí ako ňebožiec, muože bisť popriečni (Zázrivá DK), je krutí jag vas (Brodské SKA) - veľmi tvrdohlavý
3. silný, tuhý: Osemadvacátém bola tuhá, krutá zima (Myslenice MOD)
L. kruté víno (Kuchyňa MAL) - veľmi kyslé
4. v dvojslovných názvoch rastliny: krutá vňať (Zuberec TRS), krutá miatka (Brezovica TRS), krutá mäta (Ratková REV), kruta miatka (Heľpa BRE), kruta meta (Šivetice REV), kruta mäta (Dlhé n. Cir. SNI) - bot. mäta pieporná (Mentha piperita)

kruto p. krutý


krutosť1,2 p. krutý1,2


krutý1 príd
1. silný, prudký: vderil witr kruty (M. JÁN 1621); w ten barz kruti tsasz (DŽ 1752) nepriaznivý; kruti mor povstal (SJ 18. st)
2. (o človeku) nemilosrdný, ukrutný: farao, kral krutj a zakrutny, anj sinum polachčitj nechtiel (KT 1753)
P. atpn Joannes Kruthy (v Bytči 1592 U1); -e prísl k 2: guhasi krute owečky prutem naprawugu (KT 1753); contórte: krute (LD 18. st); -osť1 ž
1. (o bolesti) sila, intenzita: nemocni člowek pre krutost bolesti swich wzdicha a kriči (SJ 18. st);
2. ubližovanie:
L. aby syrote nebyla krutost (BÁTOVCE 1618) aby s ňou zle nezaobchádzali; gestliby ta syrota krutost mela (PONIKY 18. st) ak by znášala neprávosť

krutý2 príd krútený, skrútený, kaderavý:
L. k-á mäta bot mäta klasnatá Mentha spicata v crispata: potri ranu s krutů matů (PL 1787); mentha crispa: kruta meta, kuczerawy balzan (LF 1791); -osť2 ž prekrútenosť, nezmysel: prevraceni učenec ne grunti umeni, ale vszeligake krutosti rapoce (CS 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KRUTÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 167×, celkový počet lokalít: 54, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BREZOVÁ POD BRADLOM, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 11×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 11×;
JABLONICA, okr. SENICA – 10×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 10×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 8×;
CÍFER, okr. TRNAVA – 7×;
HORNÉ OREŠANY, okr. TRNAVA – 6×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 5×;
MALŽENICE, okr. TRNAVA – 5×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

je to krutá satira c'est une satire
kruté prezimovanie, keby sme un hivernage cruel, si nous
krutý, nespravodlivý, že ona cruel, injuste, qu'elle
ktorý bol krutý, mal qui était cruel, avait
ľad, pán, zlosť, krutý glace, monsieur, colère, cruel
môj osud takým krutým si cruel mon sort
sa vám to zdá kruté cela vous semble cruel
v chrám krutého kráľa au temple du roi cruel
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu