kruh -u m.
1. geom. plocha ohraničená kružnicou
2. útvar podobný kruhu al. kružnici; koleso: olympijské k-y, nakresliť k., stáť v k-u; k-y pod očami tmavšie priehlbiny; geogr. → polárny k.
3. predmet v podobe kruhu al. kružnice, koleso: drôtený k., cvičenie s k-om s obručou; hrnčiarsky k.; k-y gymnastické náradie
4. iba jedn. skupina ľudí spojená rodinnými, priateľskými al. záujmovými zväzkami: rodinný k.; k. milovníkov umenia
5. iba mn. kruhy skupina ľudí spojená profesionálnymi záujmami, najmä jej predstavitelia: finančné, cirkevné k-y
● kniž. začarovaný, bludný k. situácia bez východiska; k. sa uzavrel a) vec sa zavŕšila, skončila b) ukázala sa súvislosť začiatku a konca niečoho;
kruhový príd. k 1, 2: k-á základňa; k-á píla v podobe kruhu; motor. k. objazd do kruhu;
krúžok -žka/-žku m.
1. zdrob. k 2, 3: nakresliť k.; zlatý k., k-y na záclony
2. záujmová skupina: divadelný k.;
krúžkový príd.: k-á činnosť
kruh -hu pl. N -hy m.
kruh -hu pl. N -hy m. 1. mat. ▶ časť roviny ohraničená kružnicou, krivkou, ktorej body majú rovnakú vzdialenosť od stredu: k. s priemerom dvadsať centimetrov; polomer, obsah kruhu 2. ▶ vonkajšia podoba, forma pripomínajúca kružnicu, koleso: kruhy na vode; stáť, behať v kruhu; tancovať, krúžiť v kruhu □ geogr. polárny kruh rovnobežka na 66. +stup+ 30 +min+ deliaca severné a južné mierne podnebné pásmo od polárneho; log. definícia do kruhu nesprávna definícia, v ktorej to, čo má byť definované, je zároveň aj prostriedok definovania; hud. kvintový kruh usporiadanie tónin, podľa ktorého každá nasledujúca tónina vychádza z čistej kvinty predchádzajúcej tóniny □ olympijské kruhy symbol olympijských hier pozostávajúci z piatich farebných kruhov predstavujúcich päť kontinentov 3. ▶ predmet v podobe kružnice, koleso: drôtený, železný k.; cvičenie s kruhom s obručou □ ker. hrnčiarsky kruh otáčajúca sa pracovná doska okrúhleho tvaru na formovanie nádob z hliny; archeol. nákrčný kruh kruhová ozdoba nosená na krku vo viacerých obdobiach praveku a raného stredoveku; nánožný kruh kruhová ozdoba nosená na členkoch v železnej dobe; astron. meridiánový kruh súčasť astronomického prístroja pozostávajúci z ďalekohľadu a výškového kruhu; geod. delený kruh súčasť uhlomerného prístroja, na ktorom je vyznačené uhlové delenie; výškový kruh zvislý delený kruh na meracom prístroji na meranie zvislých uhlov; vodorovný kruh delený kruh meracieho prístroja slúžiaci na meranie vodorovných uhlov 4. etnogr. ▶ kružnica symbolizujúca celistvosť, slnko, boha, dobro a pod.; plocha ohraničená kružnicou, ktorá predstavuje obradný a posvätný priestor 5. šport. ▶ vyznačená kruhová plocha, z ktorej sa hádže al. vrhá: hádzať z kruhu diskom, kladivom; pretekár sa postavil do kruhu 6. iba pl. kruhy šport. ▶ gymnastické náradie tvorené dvoma voľne zavesenými drevenými kolesami: cvičiť na kruhoch; zoskočiť z kruhov 7. iba sg. ▶ skupina ľudí spojená rodinnými zväzkami al. spoločnou činnosťou, spoločnými cieľmi: k. detí, príbuzných, rovesníkov; k. priateľov, známych; k. milovníkov poézie, umenia; oslavovať v úzkom rodinnom kruhu; neopustiť rodinný k.; vytvoriť päťčlenný redakčný k.; patriť do kruhu vyvolených 8. iba pl. kruhy ▶ skupiny ľudí spojené profesionálnymi záujmami, najmä ich predstavitelia: vysoké finančné kruhy; cirkevné kruhy; bohaté priemyselné kruhy; akademické kruhy; diskusia v odborných kruhoch; pohybovať sa vo vplyvných spoločenských kruhoch; sledovať záujmy vládnych, vojenských kruhov ◘ fraz. publ. dobre informované kruhy ľudia, ktorí majú prístup k najnovším, zatiaľ nezverejneným informáciám; kruh sa uzavrel a) vec sa skončila, zavŕšila b) vyčerpali sa všetky možnosti; kvadratúra kruhu snaha o vyriešenie neriešiteľnej situácie; mať kruhy pod očami byť nevyspatý, unavený a v dôsledku nedostatku spánku al. vyčerpania mať tmavé plochy pod očami; ocitnúť sa/pohybovať sa v bludnom kruhu nemať východisko; prelomiť/rozťať bludný kruh vyriešiť problém; robia sa mu kruhy pred očami pociťuje slabosť obyč. od hladu al. bolesti a nejasne vidí, má zhoršené videnie; začarovaný/bludný kruh a) zložitá situácia, keď jedna vec je príčinou al. následkom druhej b) ukázala sa súvislosť začiatku a konca niečoho c) bezvýchodisková situácia ▷ zdrob. ↗ krúžok
kruh 1. útvar podobný ploche ohraničenej kružnice: sadnúť si do kruhu • koleso: kruhy, kolesá na vode • kolo (tanec v pravidelnom kruhu; kruh tancujúcich): tancovať kolo; vziať dievča do kola • veniec (útvar podobný kruhu): na stole veniec pohárikov (Figuli)
2. krivka, ktorej body majú rovnakú vzdialenosť od stredu • kružnica: nakresliť kruh, kružnicu • koleso (predmet pripomínajúci kružnicu): vystrihovať kruhy, kolesá z papiera • obruč: cvičiť s kruhom, kolesom, obručou
3. p. skupina 2
obruč 1. pevný kruhový pás na upevňovanie rozličných predmetov • ráf: železné obruče, ráfy na kolesách voza, na sude
2. predmet kruhovitého tvaru • hovor. karika: mosadzné obruče, kariky na háku • koleso • kruh: cvičiť s kolesom, kruhom • obrúčka • krúžok • karička (menšia obruč): obrúčka, krúžok na kľúče
okruh 1. skupina ľudí s rovnakými záujmami • kruh: okruh, kruh čitateľov poézie • stred: vybrať si zástupcu zo svojho stredu • svet • prostredie • okolie: pohybovať sa vo svete, v prostredí obchodníkov, bankárov; to sú ľudia z tvojho okolia
2. p. oblasť 2
rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu • dom: mať pokoj v dome • domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť • fraz. rodinný kruh • svoji • expr. svojina • kniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava) • čeliadka (Vansová)
2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
kruh, -u m.
1. geom. plocha obmedzená kružnicou;
2. kruhu podobný útvar, kolo: opisovať k., stáť v k-u, pochytať sa za ruky a utvoriť kruh; ročný k. na priereze kmeňa vrstva, ktorá narástla za rok; geogr. polárny k. myslená čiara, ktorá spája na zemeguli miesta, kde slnko v dobe slnovratu nezapadá; pren. má k-y pod očami modravé priehlbiny okolo očí, ktoré sú príznakom choroby al. veľkej únavy
● robia sa mu k-y pred očami od hladu, od slabosti ap. zle vidí; začarovaný k. zapletená situácia, položenie, z ktorého sa nemožno dostať;
3. vec podoby kruhu: hrnčiarsky k., železný k.;
4. spoločnosť ľudí rovnakých záujmov, rovnakého spoločenského zaradenia: k. záujemcov, vyššie k-y, priemyselné k-y, odborné k-y, vzdelané k-y, úradné k-y, vládne k-y, vojenské k-y, rodinný k.; v k-u rodiny v rodine; v k-u rovesníkov medzi rovesníkmi;
kruhový príd. podoby kruhu: k-á plocha, k. pôdorys, k. rám, k. rám, k-á pec, k-á píla, k-á ozdoba, k-á doska;
krúžok, -žku m.
1. zdrob. malý kruhový predmet: zlatý k.;
2. kultúrny al. vedecký spolok: literárny, divadelný k., čitateľský k.; zastar. samovzdelávací k.;
krúžkový príd.: tech. k-á matica, k-á kotva
krúh m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, ker, krík: Pásľi sa (husi) pomedzi krúhe a potom sa pobraľi domou (Strelníky BB); Poľíhali zme popot krúhi, najedľi zme sa, napiľi a cigáňa hraľi tam (Beňuš BRE); Sadli zme si pot krúh a tam zme obeduvali (Hliník n. Hron. NB); Skoval sa za krúh (Papradno PB); krúch (Dol. Mariková PB)
kruh m. 1. plocha ohraničená kružnicou: Na veľkim kruhu mame zaśatu kukuricu na silaš (Spiš. Štvrtok LVO) 2. útvar podobný kružnici: Krúťiľi sa do kruhu (Cinobaňa LUČ); Kolo ňih bol kruch (Rozhanovce KOŠ) F. kruhi sa mi robili pred očámi (Lukáčovce HLO) - od hladu som skoro nevidel 3. strsl, zsl, zempl predmet podobný kruhu al. kružnici, koleso a. ohnivo uprostred váhoviska na voze: Navleč kruh držáka na konéc oja! (Vaďovce MYJ) b. hrnčiarsky výrobný nástroj: Sadľi za kruh a tak s ňej (hlini) zrobiľi misku (Trstená); kruch (Pozdišovce MCH) c. železné ozubené koleso na mlynskom zariadení: Palce lapali do toho menšího kruha (Prochot NB) 4. zaokrúhlená časť nejakej veci a. spodná časť drevenej kolísky, ktorá je na zemi: Na kruhoch sa (kolíska) kolísala (Siladice HLO) b. bahro na mlynskom kolese: kruch (Sobotište SEN)
kruh m 1. predmet kruhovitého tvaru: loge netopeneho kruhow No 7 (ORAVA 1611); sstiry kruhi zlaté do sstyr uhlúw archi (KB 1757); vrob mu (koňovi) podkowu z kruhy (PL 1787); hrnčar u sweho kruha hrnčarskeho sedel (MK 18. st) 2. okres, oblasť: když sem po wssetkich deset kruhuw, na ktere nassa kragina rozdelena gest, pregissel (PeV 1789) P. tpn rubeto Krwzok (Krúžok v Liptove 1278 VSS); terra vulgariter Cruuh vocata (v Liptove 1387); kružok [-ek], krúžik m dem k 1: dwoge krussky, czo se kladu na rukawy (BYTČA 1573-80); do masstale retazkj a kruzkj (TRENČÍN 1675); atanuvium: krúžyk; annulus: krúžek; orbis: krúžek (KS 1763); krúžkový príd k 1: segmenta circuli: krúžkowé částki (KS 1763); -oček [-žček] dem k 1: annellus: prstéňek, krúžček (KS 1763)
krúžik p. kruh
krúžkový p. kruh
krúžok p. kruh