Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

krotiť nedok.

1. robiť krotkým: k-enie šeliem

2. tíšiť, chlácholiť; tlmiť, mierniť: k. prchkého človeka; k. svoju zvedavosť, svoj temperament

// krotiť sa premáhať sa: k. sa v prejavoch; mal sklon k zúrivosti, no k-l sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
krotiť ‑í ‑ia nedok.; krotiť sa

krotiť sa -tí sa -tia sa kroť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.


krotiť -tí -tia kroť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.

krotiť sa -tí sa -tia sa kroť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. (v čom; ø) ▶ silou vôle potláčať svoje pocity, prejavy, vedieť sa ovládať v niečom, kontrolovať sa: k. sa v túžbe, v hneve; musí sa k. v jedení; Nesmiem sa náhliť, krotila sa, nesmiem sa náhliť, aby som sa neprenáhlila. [J. Lenčo]; Treba sa trochu krotiť, hamovať, dávať si malú sprchu. To veľmi osoží. [J. Gregorec]


krotiť -tí -tia kroť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo) ▶ cvičiť zviera a nútiť ho poslúchať, robiť krotkým: k. levy, slony, delfíny; vynikať v krotení šeliem; Spomenul som si na detstvo, mágiu cirkusu, a tak vznikol nápad s kroteným kocúrom, po ktorom chlapec zatúži. [KŽ 1963]
2. (koho, čo) ▶ robiť pokojnejším, pokojným, mierniť; syn. tíšiť, tlmiť: k. demonštrantov, fanúšikov; k. svoj hnev; k. vášeň, žiadostivosť; k. zvedavosť, fantáziu; kroť svoju povahu!; Tak ma krotil v mladíckej prchkosti a nerozvážnosti a hádam jemu najväčšmi vďačím za to, že som sa nedal strhnúť slepým hnevom. [J. Lenčo]
dok.skrotiť


ochmelko -ka pl. N -kovia m. expr.kto je al. býva omámený alkoholom, opitý človek: tackajúci sa o.; miestni ochmelkovia; príbehy o znudených a unavených ochmelkoch *ochočiťspráv. urobiť zvieratá krotkými, skrotiť *ochočovaťspráv. robiť zvieratá krotkými, krotiť

-tiť/148541 1.99: verbá inf. nedok. 34910 tiť/11345 platiť/10914 hodnotiť/3364 tiť/1067 svietiť/707 čistiť/704 krútiť/662 ctiť/405 smútiť/372 fotiť/353 chutiť/347 krotiť/344 hostiť/331 (78/3995)

krotiť p. mierniť 2, tíšiť 2


mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovaťupokojovaťchlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmiexpr.: čankaťčičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazímekniž.: kojiťukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosťhovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiťkrotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiechmierniťzmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťouchladiťschládzaťschladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosťstišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlasexpr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň


tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krotiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) mierniť, tíšiť, chlácholiť: k. žiakov, k. rozhnevaný dav; pren. k. svoj hnev, vášne ovládať sa;

2. (čo) cvičiť zvieratá a donucovať ich poslúchať: k. zvieratá, medvede;

opak. krotievať, -a, -ajú;

dok. skrotiť

|| krotiť sa hovor. ovládať sa

krotiť nedok.
1. strsl, zsl mierniť: Kod bole čele srďitej pri viberaňí, demom s fukáča zme ich kroťile (Čelovce MK); kroťiť psa (Prievidza); kroťit (Koniarovce TOP); krotit (Lukáčovce HLO)
2. strsl, zsl tíšiť, chlácholiť: Musím kus kročič to našo džite (Kameňany REV); kroťiť chlapca (V. Bielice TOP)

krotiť ndk
1. (o zvieratách) robiť krotký m: mansvetarius: kdo diwoke zwjrata kroti (KS 1763); lwi krotiss (VP 1764); gako ptaki polne krotea (!) se kletku, kone uzdu (MC 18. st)
2. mierniť, tíšiť, chlácholiť: Botyk susedou krotil (KRUPINA 1683-85); krotime pichu (Le 1730); slowo sladke kroty nepryteluw (MC 18. st);
x. pren k. bolesť zmierňovať, utišovať (o liekoch): psy wyno bolest hlawy kroty (HL 17. st); biele wino z drobtem ssafranu priložene kroti bolest podagri (RN 17.-18. st)

a musel sa krotiť et il se retenait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu