krotiť nedok.
1. robiť krotkým: k-enie šeliem
2. tíšiť, chlácholiť; tlmiť, mierniť: k. prchkého človeka; k. svoju zvedavosť, svoj temperament
// krotiť sa premáhať sa: k. sa v prejavoch; mal sklon k zúrivosti, no k-l sa
krotiť sa -tí sa -tia sa kroť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.
krotiť -tí -tia kroť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.
krotiť sa -tí sa -tia sa kroť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. (v čom; ø) ▶ silou vôle potláčať svoje pocity, prejavy, vedieť sa ovládať v niečom, kontrolovať sa: k. sa v túžbe, v hneve; musí sa k. v jedení; Nesmiem sa náhliť, krotila sa, nesmiem sa náhliť, aby som sa neprenáhlila. [J. Lenčo]; Treba sa trochu krotiť, hamovať, dávať si malú sprchu. To veľmi osoží. [J. Gregorec]
krotiť -tí -tia kroť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo) ▶ cvičiť zviera a nútiť ho poslúchať, robiť krotkým: k. levy, slony, delfíny; vynikať v krotení šeliem; Spomenul som si na detstvo, mágiu cirkusu, a tak vznikol nápad s kroteným kocúrom, po ktorom chlapec zatúži. [KŽ 1963] 2. (koho, čo) ▶ robiť pokojnejším, pokojným, mierniť; syn. tíšiť, tlmiť: k. demonštrantov, fanúšikov; k. svoj hnev; k. vášeň, žiadostivosť; k. zvedavosť, fantáziu; kroť svoju povahu!; Tak ma krotil v mladíckej prchkosti a nerozvážnosti a hádam jemu najväčšmi vďačím za to, že som sa nedal strhnúť slepým hnevom. [J. Lenčo] ▷ dok. ↗ skrotiť
ochmelko -ka pl. N -kovia m. expr. ▶ kto je al. býva omámený alkoholom, opitý človek: tackajúci sa o.; miestni ochmelkovia; príbehy o znudených a unavených ochmelkoch *ochočiť ↗ správ. urobiť zvieratá krotkými, skrotiť *ochočovať ↗ správ. robiť zvieratá krotkými, krotiť
krotiť p. mierniť 2, tíšiť 2
mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie • zmenšovať: zmenšovať rýchlosť • oslabovať • zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov • znižovať: znižovať napätie • tlmiť • tíšiť • stišovať: liek tlmí, tíši bolesť • expr. hasiť: hasil smäd pivom
2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovať • uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu • chlácholiť • tíšiť • utešovať • utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa • krotiť: krotiť vášeň • expr.: čankať • čičíkať: čičíkal ho sľubmi • krstiť • hatiť • brzdiť • chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním • hovor. hamovať • expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň • subšt. haltovať
tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovať • upokojovať • chlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmi • expr.: čankať • čičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazíme • kniž.: kojiť • ukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosť • hovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa
2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiť • krotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiech • mierniť • zmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťou • chladiť • schládzať • schladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosť • stišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlas • expr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň
tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniť • zmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať krik • tíšiť • stišovať: tíši, stišuje hlas, smiech • oslabovať • zoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetra • pritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev
2. zabraňovať citovému prejavu • potláčať • dusiť • udúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnev • tíšiť • stišovať: tíši svoj bôľ modlitbou • pritlmovať • krotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmi • expr.: ututlávať • tutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisť • zried. uzdiť • ovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť
krotiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) mierniť, tíšiť, chlácholiť: k. žiakov, k. rozhnevaný dav; pren. k. svoj hnev, vášne ovládať sa;
2. (čo) cvičiť zvieratá a donucovať ich poslúchať: k. zvieratá, medvede;
opak. krotievať, -a, -ajú;
dok. skrotiť
|| krotiť sa hovor. ovládať sa
krotiť nedok. 1. strsl, zsl mierniť: Kod bole čele srďitej pri viberaňí, demom s fukáča zme ich kroťile (Čelovce MK); kroťiť psa (Prievidza); kroťit (Koniarovce TOP); krotit (Lukáčovce HLO) 2. strsl, zsl tíšiť, chlácholiť: Musím kus kročič to našo džite (Kameňany REV); kroťiť chlapca (V. Bielice TOP)
krotiť ndk 1. (o zvieratách) robiť krotký m: mansvetarius: kdo diwoke zwjrata kroti (KS 1763); lwi krotiss (VP 1764); gako ptaki polne krotea (!) se kletku, kone uzdu (MC 18. st) 2. mierniť, tíšiť, chlácholiť: Botyk susedou krotil (KRUPINA 1683-85); krotime pichu (Le 1730); slowo sladke kroty nepryteluw (MC 18. st); x. pren k. bolesť zmierňovať, utišovať (o liekoch): psy wyno bolest hlawy kroty (HL 17. st); biele wino z drobtem ssafranu priložene kroti bolest podagri (RN 17.-18. st)