kronika [-n-] -ky -ník ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ kniha zaznamenávajúca historické udalosti v časovom slede, letopis: starodávne kroniky; anglosaská, latinská k.; Aj keď Fredegar písal svoju kroniku až okolo roku 660, obdobie Samovej vlády, roky 623 – 658, už percipoval vlastným životom a poznaním. [M. Kučera] □ Anonymova kronika prvé zachované dielo maďarskej historiografie, písané po latinsky; Dalimilova kronika najstaršia česká veršovaná kronika
2. ▶ pravidelné zapisovanie udalostí a príbehov istej oblasti, skupiny ľudí a pod. v časovom slede; pamätná kniha s takýmto zápisom: rodinná, triedna, divadelná, parlamentná, podniková k.; k. mesta, obce; písať, viesť kroniku; Možno si predstaviť aj rozsiahlejší fabulačný základ, než aký predstavuje noticka zo súdnickej kroniky. [D. Slobodník] □ žurn. čierna kronika špeciálna rubrika v periodikách zaznamenávajúca tragické udalosti
3. lit. ▶ literárne dielo zaznamenávajúce dlhšie časové obdobie s viacerými postavami a ich osudmi: románová, filmová k.
◘ fraz. živá kronika kto si veľa pamätá