krokom prísl. pomaly: ísť k.
krokom prísl.
krokom prísl. ▶ pohybujúc sa malou rýchlosťou, pomalými krokmi, pomaly: približovať sa k.; domov sa vracal k.; Zašla autom celkom ku krajnici a vliekla sa takmer krokom. [E. Farkašová]
krokom, prísl. pomalými krokmi, pomaly: ísť k.; istejšie krokom ako skokom (prísl.)
grokem p. krokom
krokom prísl. (grokem) csl pomaly: Ja̋ som len krokom šól za nima (Kameňany REV); Koňe ňebežali, išli krokom (Návojovce TOP); Ice pomali, grokem, ta mi vaz dobehňema! (Dl. Lúka BAR)
krokom [-em] prísl 1. pomalými krokmi, pomaly: pedatim: po noze, krokem, po kroku, poznenáhlu (KS 1763); (vojaci) wydeli tahnauce krokem (HI 18. st) 2. postupne: gradatim: krokem, z gedneho stupne na druhy (AP 1769)