krokodíl -a mn. N a A -y m. jašter tropických veľriek príznačný dravosťou, zool. Crocodilus;
krokodílí príd.: k-ia koža
● roniť k-ie slzy predstierať úprimný plač, žiaľ ap.
krokodíl [-d-] G a A -la pl. N a A -ly m.
krokodíl [-d-] -la pl. N a A -ly m. ⟨gr.⟩ ▶ stredne veľký až veľký dravý plaz s dlhým, na bokoch stlačeným chvostom, so silnými nohami a s kožou pokrytou veľkými hrubými šupinami: nebezpečné krokodíly; loviť krokodíly; k. žije v Afrike, Ázii a Amerike; v staroveku bol Níl plný krokodílov; k. v národnom parku napadol a usmrtil turistku □ zool. krokodíl nílsky Crocodilus niloticus; krokodíl morský Crocodilus porosus ▷ krokodílik -ka pl. N -ky/-kovia A -ky/-kov m. zdrob.: krokodílikovia dovezení z Indie; hrať sa s plyšovým krokodílikom
krokodíl -a m. ‹g› zool. dravý vodný plaz horúceho pásma s dlhým silným, na bokoch splošteným chvostom, silnými končatinami a s kožou pokrytou mohutnými rohovitými šupinami;
krokodílí príd.:
● roniť k-ie slzy a) predstierať plač b) smútiť, plakať
krokodíl, -a, mn. č. -y m. veľký jašter žijúci v tropických veľriekach; zool. k. nílsky (Crocodilus niloticus);
krokodílí, -ia, -ie príd.: k-ia koža
● iron. k-ie slzy vynútené, falošné, neúprimné
krokodíl m. (krokoďiel) tes. nástroj v podobe trojuholníka na meranie dĺžky dreva: Guľaťinu zmeraľi krokoďielom, jaká je dluhá a klupňuof, jaká je hrubá (Brezovica TRS); krokoďíl (Lipt. Mikuláš)
krokodíl gr/lat m zool 1. krokodíl nílsky Crocodilus niloticus: crocodylus: krokodýl (DO 1629); krokodyl s plakanym mnohich ptakuw zwolawa (BV 1652); krokodyl, howado w Egypťe neobičegné welikosti (WU 1750) 2. scinkovec kýpťochvostý Trachysaurus rugorus: scincus: w zemi bydljcy krokodyl (KS 1763); -sky, -ový príd k 1: crocodilinus: krokodilsky (LD 18. st) L. slzy geho nebilj krokodjlowj (CS 18. st) neboli falošné, neúprimné