kroj -a m. najmä v min. oblečenie dedinských ľudí, kt. sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom, dnes obyč. súčasť folklórnych vystúpení; dobové oblečenie niekt. iných spoloč. skupín: detviansky k.; banícky k.; nosiť k.;
krojový príd.: k-á kultúra
kroj -ja pl. N -je m.
kroj -ja pl. N -je m. ▶ tradičný ľudový odev typický pre určitý kraj, ktorý nosili hlavne dedinskí obyvatelia, v súčasnosti nosený najmä pri folklórnych vystúpeniach al. slávnostných príležitostiach: ľudový k.; vychádzkový, všedný, obradný k.; sedliacky, svadobný k.; čičmiansky, detviansky, goralský, šarišský k.; bavorský, nórsky, škótsky k.; bohato zdobený, vyšívaný, pestrofarebný k.; prehliadka krojov Slovenska; nosiť, obliecť si k.; Kirinovič videl v kroji čosi zaostalého a želal si, aby sa jeho žena odievala mestsky. [V. Šikula]
kroj, -a m. šat, ktorým sa odievajú ľudia určitej doby, spoločnosti al. určitého kraja, novšie odev: historický, rázovitý, ľudový k., sviatočný, všedný k., piešťanský, detviansky k.;
krojový príd.: k-á kultúra, k-é bohatstvo
kroj m. csl dedinský ľudový odev: Volakode sa u náz nosile hrdej kroje, višívanej, preberanej (V. Lom MK); Choďilo sa f krojoch, v getách, kožuškoch, klobúčig z reťiaskou (Detva ZVO); Čil už ňigdo ňenosí kroj, ten starodávni (Návojovce TOP); Ženi f kroji, chu̯api téš f kroji (Hlboké SEN); Ta tu ľem take kroje śe nośiľi (Čemerné VRN) F. akí kroj, tak sa stroj! (Bobrovec LM) - drž sa prijatej obyčaje
kroj m 1. strihanie niečoho (najmä súkna): strany kroya suken a platen dalo se piwa (ŽILINA 1610) L. predávať súkno k-om postrihané na menšie kusy: sukno prodawati nesmel ani krogom, aniže wcele (CA 18. st E) 2. spôsob ušitia odevu, strih: z cizim krogem a mustrem odewu cele osady nakazugi (Le 1730) 3. odev charakteristický pre istú oblasť, obdobie, spoločnosť: aby jedenkaždý mešťan a obyvatel k stavu svému prináležjcy kroj nosyl (B. BYSTRICA 1723 E); kde su ssaty, krog wiborny? (GŠ 1758)