kritik -a mn. -ci m.
1. kto kritizuje: k. nedostatkov
2. odb. posudzovateľ, recenzent: literárny k.;
kritička -y -čiek ž.
kritik [-t-] -ka pl. N -ici G -kov m.
kritik [-t-] -ka pl. N -ici G -kov m. 1. ▶ kto sa zaoberá odborným posudzovaním, hodnotením, kritikou obyč. umeleckých al. vedeckých diel a činností: divadelný, filmový, hudobný, literárny, výtvarný k.; prísny, ostrý, neľútostný, uznávaný k.; Reakcie na predstavenia bývajú rôzne - iné sú reakcie divákov, iné kritikov. [Slo 2002] 2. ▶ kto niekoho, niečo kritizuje, poukazuje na chyby a nedostatky: kritici prezidenta, vlády, nových zákonov, spoločnosti; je kritikom globalizácie; Kritici mu vyčítajú arogantné presadzovanie jeho názorov a tvrdých reforiem. [Sme 2004] ▷ kritička -ky -čiek ž.: Moje knihy sú určené pre dvadsaťročné dievčatá a najväčšími a prvými kritičkami sú moje tri dcéry. [Pc 1998]
kritik -a m. (kritička -y ž.) kto kritizuje, posudzovateľ, odborný znalec a posudzovateľ umeleckého al. vedeckého diela al. činnosti: literárny, divadelný, hudobný, výtvarný, filmový k.
kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľ • recenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzent • lektor: lektor učebnice • oponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básne • pren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)
posudzovateľ kto niečo zhodnocuje, posudzuje, obyč. odborne • recenzent (kto hodnotí vedecké al. umelecké dielo): posudzovateľ, recenzent štúdie, románu • kritik: literárny kritik • lektor (odborný posudzovateľ vo vydavateľstve, v divadle a pod.): lektor učebnice • oponent (posudzovateľ vedeckej al. odbornej práce): oponent dizertačnej práce • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ poézie (Kostra) • sudca: bol spravodlivým sudcom rodinných sporov
p. aj kritik
kritik, -a, mn. č. -ci m. odborný posudzovateľ: literárny, divadelný, umelecký, hudobný k.;
kritička, -y, -čiek ž.