kriminálnik -a mn. -ci m. hovor. trestaný človek;
kriminálnička -y -čiek ž.
kriminálnik -ka pl. N -ici G -kov m.
kriminálnik -ka pl. N -ici G -kov m. ⟨lat.⟩ hovor. ▶ trestaný človek; kto sa vyznačuje zlými charakterovými a morálnymi vlastnosťami, darebák, ničomník (často v nadávke): má skúsenosti starého kriminálnika; je to gauner a k.; Odľahlo mu, že sa nedal vyprovokovať - mohol byť už bez zubov, keby ho ten kriminálnik trafil kliešťami. [J. Balco] ▷ kriminálnička -ky -čiek ž.: hlavnou podozrivou bola bývalá k.
kriminálnik -a m. (kriminálnička -y ž.) ‹l› hovor. trestaný človek; darebák (aj v nadávke);
kriminálnický príd.
kriminálnik p. zločinec
zločinec kto sa ťažko previňuje proti právnemu poriadku: chytiť, odsúdiť zločinca • lotor • hovor. pejor. gauner • expr.: lump • pekelník • hovor. kriminálnik (trestaný človek) • kniž. zlosyn • pejor.: hrdlorez (kto vraždí) • gangster (kto prepadáva ľudí) • vyvrheľ (kto je vyradený zo spoločnosti pre svoje nemorálne činy)
p. aj zlodej
kriminálnik, -a, mn. č. -ci m. hovor. trestaný človek, trestanec