krikľúň -a m. pejor. kto veľa kričí, pren. žart. často plačúce dieťa: utíšiť malého k-a;
krikľúnsky príd.;
krikľúnstvo -a s.
krikľúň -ňa pl. N -ni G -ňov m.
krikľúň -ňa pl. N -ni G -ňov m. 1. pejor. ▶ kto v bežných komunikačných situáciách veľa a často kričí, obyč. len aby upútal pozornosť; kto sa snaží niečo dosiahnuť prehnaným krikom a tým skôr škodí veci: obmedzený, bezočivý k.; večne nespokojná hŕstka krikľúňov; považovali ho v práci za najväčšieho krikľúňa; U súperov nie je veľmi obľúbený, ale to nie je nijaký kolektív, to sú hulváti a krikľúni. [V. Bednár]; Bol pre nich pokútnym krikľúňom, neznámym v zástupe, drobným nespratníkom. [P. Karvaš] 2. expr. ▶ malé dieťa, ktoré veľa a často plače: matka tíši krikľúňa; Malý krikľúň vytlačil Laca z prostriedku manželskej postele na rozkladaciu posteľ. [P. Sabolová]; Zbytočne sa uštvala v noci nad detskou postieľkou, lebo životaschopného krikľúňa pokladala za chorého, ale on bol iba hladný. [P. Glocko] ▷ krikľúnka -ky -nok ž.: Jej povolanie sa oficiálne volá krikľúnka; vydáva zo seba výkriky za filmové hviezdy. [Vč 1971]
krikľúň p. škrekľúň
škrekľúň expr. škriekajúci, kričiaci človek (obyč. dieťa) al. iný tvor: utíšiť malého škrekľúňa • expr.: krikľúň • vreskľúň (Jesenská) • vrešťúň (Kukučín) • vavrek (Jesenská)
krikľúň, -a m. pejor. človek, ktorý sa často zlostí a veľa kričí al. ktorý sa často zbytočne rozohňuje a reční: žart. malý k. nemluvňa, ktoré veľa plače, kričí; Vytiahol hneď po koláči obom krikľúňom synovým. (Kuk.);
zried. krikľúnka, -y, -nok ž.;
krikľúnsky príd. i prísl.;
krikľúnstvo, -a str. sklon veľa kričať a plano rečniť