križovatka -y -tiek ž. miesto, kde sa križujú cesty, trate ap.: (ne)prehľadná k., mimoúrovňová k.; (dôležitá) železničná k.;
križovatkový príd.
križovatka -ky -tiek ž.
križovatka -ky -tiek ž. 1. ▶ miesto, kde sa križujú, pretínajú al. stýkajú pozemné komunikácie (cesty, trate a pod.): cestná, železničná k.; mimoúrovňová, kruhová, úrovňová, štvorprúdová k.; svetelná, svetelne riadená k.; neprehľadná k.; rušná, frekventovaná k.; bezkolízna, kolízna vetva križovatky; uzávierka križovatky; odbočiť na križovatke doľava, doprava; čakať na križovatke na zelený signál; prejsť križovatku na červenú; mesto je železničnou križovatkou, križovatkou spojov 2. ▶ miesto, kde sa miešajú, krížia rôzne vplyvy, smery, trendy a pod.: miesto bolo križovatkou hospodárskeho a kultúrneho diania, obchodných ciest; Slovensko je dôležitou križovatkou kultúr, duchovných prúdov východu a západu; I naša dedina sa stala križovatkou všakových síl, rozmanité zápasy v nej zanechali svoje stopy. [A. Habovštiak] 3. publ. ▶ situácia al. obdobie chápané ako prelom al. zmena v živote jednotlivca al. celej spoločnosti: citová, osudová, životná k.; k. dejín, udalostí; k. lásky; Slovensko sa ocitlo na akejsi križovatke a stojí pred rozhodnutím, ako ďalej. [LT 1998] ◘ fraz. stáť na križovatke nevedieť sa rozhodnúť
križovatka miesto, kde sa križujú, delia cesty, trate a pod.: mimoúrovňová križovatka • rázcestie: ukazovateľ smeru na rázcestí • uzol (miesto, kde sa pretínajú komunikácie): železničný uzol • zastar. krížne cesty: zastať na krížnych cestách
križovatka, -y, -tiek ž. miesto, kde sa cesty al. trate stretajú, križujú: k. ciest, dopravná, výhybková k., železničná k.; stáť na k-e;
pren. byť pred vážnym rozhodnutím
križovatka ž. nov. miesto, kde sa križujú cesty, trate a pod.: F poli je vác križovaték (Vaďovce MYJ)