križiak -a m.
1. mn. -ci účastník stredovekých voj. výprav s cieľom oslobodiť sväté miesta v Palestíne
2. mn. N a A -y pavúk so znakom v podobe kríža na tele, zool. Araneus diadematus;
križiacky príd. k 1: k-e výpravy, vojsko
križiak -ka pl. N -ky m. (súčiastka)
križiak G a A -ka pl. N a A -ky m. (pavúk)
križiak -ka pl. N -iaci G -kov m. (bojovník)
križiak1 -ka pl. N -iaci G -kov m. ▶ stredoveký bojovník, účastník križiackych výprav, vojnových ťažení vyhlasovaných katolíckou cirkvou na ochranu svätých miest v Palestíne, neskôr proti pohanom a heretikom v Európe: boje križiakov v Oriente; porážka križiakov v Jeruzaleme; Násilný vpád križiakov na Blízky východ neviedol k zblíženiu západoeurópskej a moslimskej civilizácie. [Slo 2003]
križiak2 -ka pl. N a A -ky m. ▶ pavúk z čeľade križiakovitých s bielou škvrnou na chrbte, obyč. v tvare kríža, žijúci v kruhových pavučinách, ktoré upevňuje na konáriky stromov, kríkov al. na iný podklad: samček križiaka; križiaky chytajú do svojich pavučín neuveriteľné množstvo hmyzu; nad dverami do pivnice bol k. □ zool. križiak obyčajný Araneus diadematus; križiak pásavý Argiope bruennichi
križiak3 -ka pl. N -ky m. tech. ▶ súčiastka kľukového mechanizmu veľkého piestového stroja prenášajúca pohyb z piestovej tyče na kľuku: k. parného stroja, lokomotívy; k. sa skladá z čapu, vlastného telesa a šmýkadla
križiak1, -a, mn. č. -ci m. stredoveký bojovník za „Svätú zem“;
križiacky príd.: k-a výprava, k-e vojsko;
križiactvo, -a str. hromad. križiaci
križiak2, -a, mn. č. -y m. hovor. pavúk krížový
križiak3, -a m. tech. súčiastka kľukového mechanizmu slúžiaca na premenu priamočiareho pohybu na rotačný
križiak1 m. pár zo skríženého manželstva, napr. katolíčky a evanjelika: Čo sa čuduješ, že sa mláťa, šak sú križáci a každé ďecko druhého viznáňá (Kšinná BÁN)
križiak2 i križliak m. 1. pavúk so znakom v podobe kríža na tele, zool. Araneus diadematus: križák (Trstín TRN) 2. ryb. sieť upevnená na prekrížených silnejších prútoch: Dakedi me chodziľi na ribi ľem s križakmi (Žalobín VRN) 3. remeň idúci krížom na konskom postroji: Dva križaki trimu perśčaki (Čečehov MCH); križak (Cejkov TRB); križľak (Stanča TRB)
križliak p. križiak2
križiak [-ák] m 1. člen križiackeho rádu: dal (peniaze) p. frančiskanom, križakom a carmelitanom (JACOVCE 1777) 2. expr katolík: (katolíci) znamenjm swateho krjže se žehnáwali, pro čo skrz lutryanu kryzacy hanebne nazywany byli (DuR 1719); križiacky príd L. k-a vojna voj výprava na oslobodenie Svätej zeme: sedlaczi wsseczky swe slobody po krizatskeg wognie stratily ((TRENČÍN) 1587)