križiak -a m.
1. mn. -ci účastník stredovekých voj. výprav s cieľom oslobodiť sväté miesta v Palestíne
2. mn. N a A -y pavúk so znakom v podobe kríža na tele, zool. Araneus diadematus;
križiacky príd. k 1: k-e výpravy, vojsko
križiacky -ka -ke príd.
križiacky -ka -ke príd. hist. ▶ súvisiaci s križiakmi1, so stredovekými bojovníkmi; patriaci križiakom1: križiacka výprava vojnové ťaženie vyhlasované katolíckou cirkvou na ochranu svätých miest v Palestíne, neskôr proti pohanom a heretikom v Európe; križiacka vojna; križiacke vojsko; križiacke štáty založené počas križiackych výprav; križiacki rytieri; k. hrad; križiacka pevnosť; križiacke panstvo; pren. expr. Viceprezidentovo križiacke ťaženie proti zločinu prišlo v najvhodnejšej chvíli. [Pt 2002]
križiak1, -a, mn. č. -ci m. stredoveký bojovník za „Svätú zem“;
križiacky príd.: k-a výprava, k-e vojsko;
križiactvo, -a str. hromad. križiaci
križiak [-ák] m 1. člen križiackeho rádu: dal (peniaze) p. frančiskanom, križakom a carmelitanom (JACOVCE 1777) 2. expr katolík: (katolíci) znamenjm swateho krjže se žehnáwali, pro čo skrz lutryanu kryzacy hanebne nazywany byli (DuR 1719); križiacky príd L. k-a vojna voj výprava na oslobodenie Svätej zeme: sedlaczi wsseczky swe slobody po krizatskeg wognie stratily ((TRENČÍN) 1587)