Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kričať -í -ia nedok.

1. vydávať krik, volať: k. zo sna; k. na ratu, z celého hrdla veľmi

2. krikom upútavať niečiu pozornosť, privolávať, volať: k. za odchádzajúcimi

3. hlasno hovoriť; krikom napomínať, hrešiť: čo tak k-š! k. na deti

4. expr. byť krikľavý (význ. 2): farby k-ia; bieda až k-í je zjavná

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kričať ‑í ‑ia nedok.

kričať -čí -čia krič! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok.

kričať -čí -čia krič! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. 1. ▶ vydávať silný ľudský hlas, zvuk, krik, veľmi silno volať: prenikavo, hrozivo k.; k. z plného, celého hrdla; k. zo sna; k. na ratu, o pomoc; k. od bolesti; kričia jeden cez druhého; vonku kričali vtáky
2. (na koho; za kým; (čo) komu) ▶ silným hlasom, krikom upútavať niečiu pozornosť, niekoho privolávať, volať; silným hlasom, krikom niekomu niečo hovoriť, oznamovať: deti kričali na mamu; kričala niečo susedovi; Márne majster za ním ešte kričí, vykláňajúc sa z okna tak, že takmer zhodí niekoľko druhov i čeľadí spomínaných kaktusov. [V. Bednár]
3. (na koho) ▶ veľmi hlasno hovoriť, krikom napomínať: k. na deti, na žiakov; prečo na mňa kričíš?; Chudák Rudko sa mylne domnieval, že kričím naňho, očervenel ešte raz a potom sa pustil do žalostného revu. [K. Jarunková]
4. trochu expr. ▶ (o farbe) byť veľmi výrazný, krikľavý: na stene kričala čierna kresba; Oranžová je nedôstojná, kričí, nijaké rozumné dievča by sa v nej neukázalo. [A. Hykisch]
5. expr. ▶ vzbudzovať pozornosť, byť nápadný: radosť mu kričí z tváre; klobúk kričal novotou; kričalo z neho sebavedomie; Pri literárnom kabinete červenými literami kričalo na ozdobnej nástenke meno Branislava Chudinského. [J. Sedlák]; Pocit opustenosti v tomto dome kričal z každého kúta. [H. Zelinová]
fraz. kričať ako na poplach al. kričať ako zmyslov zbavený volať veľmi hlasno a nástojčivo; expr. kričí, akoby ho na nože brali al. kričí, akoby ho z kože drali kričí veľmi hlasno a prenikavo ◘ parem. nekrič hop, kým nepreskočíš al. kým si nepreskočil neteš sa predčasne; zlodej kričí chyťte zlodeja ozýva sa ten, kto tiež nie je nevinný
dok.zakričať

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2


kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

2. p. biť sa 2


volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo snaohlášať saohlasovať saozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izbyvyvolávaťvykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať saohlasovať saozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domovpozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevuvyzývaťvyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovaťozývať saohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

5. používať meno • nazývať: volali ho starkýkniž.: menovaťzvať: vrch zvali Grúňpomenúvaťoznačovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilnéoslovovaťtitulovať (o človeku): titulovali ho pán doktorprezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

6. p. žiadať 1


vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

3. p. plakať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kričať, -í, -ia nedok. hlasno volať, vydávať silný hlas: k. na niekoho, dieťa kričí; k. na ratu a) o pomoc, b) veľmi, k. z plného hrdla veľmi;

pren. o niečom veľmi nápadnom, krikľavom: zúfalstvo mu kričí z očízúfalý výzor; Farby kričali najväčšmi na ženách a deťoch. (Jes.) Radosť mu kričí z obličaja i z každého pohybu. (Fr. Kráľ);

dok. zakričať, skríknuť, zried. i kríknuť


kríknuť, -ne, -nu, -kol dok. zried. (bezpredm. i na koho, na čo) vydať prenikavý zvuk, výkrik, skríknuť, okríknuť: kríkol zlostne ako na hluchého (Tat.); kríklas` na psy (Botto); „Ale veď vám pomrzneme!“ kríkli starejšie. (Hviezd.);

nedok. kričať, kraj. i kríkať

kričať nedok.
1. csl hlasno volať: Aj nán kričala: „Ľen pľúvajťe!`` (Lišov KRU); Ona poháňa koňe, poháňa a narás kričí: „Hó, hó, hó!`` (Tek. Breznica NB); Jáj, chlapec ca dál strašne kričat (Ružindol TRN); Jag zme ho lapeľi vaľac, žena kriči: „Ucekajce, bo mur ľeci!`` (Rozhanovce KOŠ)
F. kriša̋ tia deči, len tag v ušoh zaliahá (Brusník REV) - veľmi kričia; kriší, ako bi sto šertou vošlo doň (Rim. Píla RS) - expr. reve; kričí jako na hluchého (Bošáca TRČ) - intenzívne volá, kričí; kričidz na rati (Dúbrava PRE) - volať o pomoc; kriči, že śe mi až blud lape (V. Šariš PRE) - veľmi silno kričí
2. expr. byť krikľavý, vynímať sa (napr. zafarbením, pestrosťou a pod.): Tá červená mašla na bielon kričí (Návojovce TOP)

kričať [-ča-, -če-] ndk
1. (o ľuďoch) volať, vrieskať ap.; (o zvieratách) škriekať, húkať, pišťať ap.: odpornj su placž a kričenj (KoB 1666); ranae ultra solitum vocales: nad tisyckrát krycjcé žabi (KS 1763); swedkowga na ratu kričaly (PRIBYLINA 1722) volali o pomoc; plním hrdlem kričíc (BR 1785); když guž pricházy občestwenj, nekrič za gidlem bez wssy mrawnosti (UKK 1768) nedovolávaj sa; straka bude kryčeti: „pere, pere“; (KRUPINA 18. st); kricte trubu (MK 18. st) hlasno trúbte
2. hlasno, pohnuto, hovoriť: s podiwením kričal o ní mluvíc (ASL 1701); hnewliwe naň krjceli (PI 1749) nadávali mu; naproti kričá (BR 1785) odporujú; pren o niečom nápadnom, krikľavom: kamen tento kriczatj bude (KT 1753); wssade psota kryčy (GŠ 1758); -iavať [áv-] frekv k 2: zarmúceny sem chodjwal, kdiž sem powstáwal, kričáwal sem mezy zástupem (KB 1757)

kričať_1 kričať kričať_2 kričať kričať_3 kričať

Zvukové nahrávky niektorých slov

dobré úmysly milície, kričal bonnes intentions de sa milice, criait
kričať, to nie je crier, ce n'est pas
kričte, ale nechajte ma rezať criez, mais laissez -moi tailler
musíte kričať, aby vás il vous faut crier pour vous
na kolená a kričal à genoux en criant
narobila v susedstve poplach a kričala dans le voisinage et requérir
veľmi kričíš, znamená to tu cries fort, c'est

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu