kresadlo -a -diel s. v min. nástroj na kresanie iskier;
kresadlový príd.
kresadlo -la -diel s.
kresadlo -la -diel s. ▶ (najmä v minulosti) nástroj, ktorým sa kresaním, vzájomným udieraním al. otieraním kameňa o kameň vytvárajú iskry: kamenné, strieborné k.; zapáliť kresadlom fakľu; používať k. na založenie ohňa; Šebastián neistou rukou nahmatal malé kresadlo a o chvíľu sa na druhom konci stola zakolísal kruh svetla. [A. Hykisch] ▷ kresadielko -ka -lok s. zdrob.: skúšala založiť kresadielkom svoju prvú vatru
kresadlo, -a, -diel str. zastar. nástroj, pomôcka na vykresanie iskier: kamenné, pazúrikové, železné k.;
kresadlový príd.: k. kameň
kresadlo, kresidlo [-(d)lo] s nástroj na vykresanie iskier pri zapaľovaní ohňa: nadoby kucharske: kuthan (:kresadlo:) (OP 1685); dawala gim kresidlo (KRUPINA 1742); igmarium: kresywko, kresadlo (KS 1763); aby ste mi kresilo nebyli wzaly, tuto slamu bi sem zapalil (PONIKY 1796); synarium: kresadlo (DSL 18. st)
kresidlo p. kresadlo