kreatúra -y -túr ž. pejor. bytosť, stvorenie; indivíduum (význ. 2): čudná k.; zradcovské k-y
kreatúra -ry -túr ž.
kreatúra -ry -túr ž. ⟨lat.⟩ obyč. pejor. 1. ▶ akýkoľvek živý tvor, bytosť, stvorenie: geneticky zmutovaná k.; desivé kreatúry z počítačových hier; na filmovom plátne sa objavila podivná okrídlená k.; Pôjde o horor, v ktorom osadenstvo jednej fakulty napadnú nebezpečné kreatúry z vesmíru. [InZ 2002] 2. ▶ človek, ktorý svojím vzhľadom al. správaním vyvoláva nesympatie, nedôveru a pod.: vy ste obyčajná, odporná, úbohá k.; to je teda komická k.!; Kadejaké kreatúry sa ľahko, slizko prekĺznu, kým čestných ľudí ešte aj osočujú za ich vlastnosti a činy. [P. Andruška]; Tá kreatúra si z neho začala navidomoči strieľať. [J. Balco]
kreatúra -y ž. ‹l›
1. pejor. človek, vyvolávajúci nedôveru, nesympatiu, podozrenie: boli tam samé k-y
2. bytosť, stvorenie (v počítačových hrách): zmutované k-y
bytosť 1. čo je samostatné živé al. za živé považované súcno • tvor • stvorenie • existencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencie • expr.: stvor • stvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvora • obyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry
2. p. človek 1
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
kreatúra p. bytosť 1, človek 1
kreatúra, -y, -túr ž. stvorenie, bytosť;
obyč. pren. pejor. neschopný, menejcenný al. podlý človek: zradcovská, renegátska k.
kreatúra ž lat výtvor, stvorenie; bytosť: žadna creatura a stworenj any z lidy any z angelow nemohla gest dosti vcziniti (BAg 1585); philosophy welmy se nad tu creaturu božj djwili, kteru take primam materiam nazwali (OCh 17. st)