krava -y kráv ž. veľké prežúvavé domáce zviera chované najmä pre mlieko a mäso; jeho samica: teľná k., pásť k-y; → dojná k. (i pren. expr.); → šialenstvo kráv;
pren. hrub. nadávka
● expr. ten by → vymámil aj z jalovej k-y teľa;
kravský príd.: k. roh, k-é mlieko;
kravička -y -čiek ž. zdrob.: hovor. pánbožkova k. lienka
kravský -ká -ké príd.
kravský -ká -ké príd. ▶ vzťahujúci sa na kravu; patriaci, vlastný krave; pochádzajúci od kravy: kravská koža; kravské vemeno; k. hrudkový syr; stúpiť do kravského lajna; Zábavne vyzváňal kravským zvoncom, aby všetky triedy počuli naraz. [L. Ballek]; Možno aj preto vyzerá tá poštárska trúbka jednoducho, hádam ani nie ako rožtek, možno ako kravský roh. [V. Šikula] ◘ fraz. hrub. rozumie sa iba ak kravskému lajnu a) ničomu nerozumie b) nie je na nič súci
krava, -y, kráv ž. dospelá samica prežúvavcov, obyč. domáceho hovädzieho dobytka: teľná, jalová k., pásť, dojiť k-y, dojivosť kráv; pren. dojná k. z čoho možno ťažiť: Krajina nie je dojná krava, aby ju každé teliatko cicalo. (Jes.)
● hovor. aj od jalovej kravy teľa vymámi zo všetkého vie niečo vyťažiť;
pren. vulg. nadávka hlúpej a nevychovanej žene;
kravský príd.: k. chvost, k. roh, k-é mlieko;
kravka, -y, -viek i kravička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.; pren. ľud. pánbožkova kravička hmyz lienka sedmobodá
kravský p. krava
kravský príd. 1. csl súvisiaci s kravou: Kravskí hnoj je najlepší (Kameňany REV); Noční vartáš trúbiu̯ na krafském rohu (Hlboké SEN); krafske meso (Dl. Lúka BAR) L. krauskí rošťok (Pukanec LVI) - pomôcka na nadievanie jaterníc a klobás 2. v dvojslovných názvoch huby: krafska lipa (Turzovka ČAD), krafskí rizik (Rozbehy SEN) - bot. rýdzik kravský (Lactarius torminosus)