kraj -a m.
1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; časový začiatok al. koniec: k. stola, zastať na k-i chodníka, spevnené k-e niečoho; začať od k-a; na k-i svetovej vojny
2. krajina, územie, oblasť: rodný k., úrodný, hornatý k., ďaleké k-e
3. územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres: Slovensko sa delí na k-e
4. zastaráv. (u vysťahovalcov) vlasť: vrátiť sa do k-a
● ísť na k. sveta veľmi ďaleko; to nemá → konca k-a; plač už má na k-i je blízky plaču;
krajový príd. k 2, 3: k-é odlišnosti; k-é divadlo;
krajovo prísl.: k. podfarbený jazyk;
krajský príd. k 3: k-é mesto; k-é orgány; k-á súťaž;
krajíček -čka m. zdrob. expr. k 1: na samom k-u
krajový -vá -vé príd.
krajový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s krajom, vymedzeným, nie celkom presne ohraničeným územím; charakteristický pre kraj: k. ráz, kolorit obcí; krajové zvláštnosti; krajové recepty; krajové nárečie; krajové odrody, plemená skupiny plodov al. zvierat prispôsobené klimatickým a hospodárskym pomerom kraja; všímal si najmä krajovú frazeológiu
krajový p. oblastný
oblastný vzťahujúci sa na isté vymedzené územie, na istú oblasť, krajinu • regionálny: obhajovať oblastné, regionálne záujmy • krajový: oblastné, krajové odlišnosti vo výslovnosti
krajový, krajovo/-e p. kraj2
kraj2, -a m.
1. územie, krajina, oblasť, končina: rodný k., malebný k., úrodný k., priemyselný, repársky, studený k., rovinatý, hornatý k., polárne k-e, pohraničné k-e, neznáme k-e;
2. úradne vymedzené územie v štáte, ktoré zahrňuje niekoľko okresov: Bratislavský kraj, Žilinský kraj;
3. zried. u vysťahovalcov vlasť: Odišiel za prácou na maďarskú Dolnú zem a viac sa do kraja nevrátil. (Ondr.);
krajový príd. k 1: k-é nárečie, k-é osobitosti, zvláštnosti;
krajovo/-e prísl.: k. podfarbený dialekt;
krajský príd. k 2: k. archív, k. súd, krajský národný výbor (skrat. KNV), Krajský národný výbor v Nitre
krajový p. kraj