krajina -y -jín ž.
1. politicky vymedzené územie, štát al. jeho súčasť: posttotalitné k-y, k-y Európskej únie, rozvojové k-y; rozprávková k. vybájený svet
2. územie (ako zemepisná oblasť); kraj: hornatá, stepná k.; cestovať zasneženou k-ou
3. anat. oblasť ľudského tela: srdcová k.;
krajinný príd. k 2: k-á oblasť;
krajinský príd. k 1: hist. k. snem v býv. Uhorsku; k. dážď na väčšej oblasti;
krajinka -y -niek ž.
1. zdrob. expr. k 2: malebná k.
2. obraz, maľba krajiny
krajinný -ná -né príd.
krajinný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s krajinou, časťou zemského povrchu: veľhorský k. celok; krajinná a záhradná architektúra; chránená krajinná oblasť rozsiahlejšie územie ochraňované zákonom o ochrane prírody a krajiny, skr. CHKO; vrch je krajinnou dominantou □ environ. krajinná ekológia náuka o krajine ako o prostredí života a činnosti živých organizmov a človeka; krajinný plán návrh na optimálne využívanie územia v súlade s vlastnosťami krajiny; krajinný prvok charakteristický prírodný al. umelý útvar v krajine, časť územného celku s vnútorným vymedzením; poľnohosp., tech. krajinné inžinierstvo náuka zaoberajúca sa tvorbou, ochranou a plánovaním rozvoja najmä poľnohospodárskej krajiny na základe technických, ekonomických a bioekologických princípov