kraj m. (kräj, krej)
1. csl miesto najväčšmi vzdialené od stredu, okraj: Som kedisi spadla pod ľad, aľe na kräji vodi (Žaškov DK); Bahri, to sa do koľesa kraje (Tek. Breznica NB); Sedli na kraj príkopi a povipráviali sa (Jablonové MAL); Kraje deskoch śe perši šparovaľi a potim hubľaľi (Spiš. Štvrtok LVO)
2. or, zsl začiatok; predné miesto: To šetko rospoviem ot kräjä, ako to bolo (Zázrivá DK); Tedi sa pre sóla bíjjávali, tag hňed na kraji bulo povedané: Bes sóla! (Dol. Súča TRČ); Len šeci bi sceli bid na pekném pri kraji (pochovaní), a uš tam nazadek nigdo nesce (Ružindol TRN)
F. ot kräjä sa chliep krájä (Jasenová DK) - treba robiť, ako sa patrí
3. čiast. or prvý odkrajok z bochníka chleba: Kräj ňeužujem, ten má samú kuorku, daj mi smitku (Krivá DK); kraj (Lomná NÁM)
4. čiast. jstrsl a jzsl koniec, zakončenie (udalosti): Chto prišou̯ pre radosňík, tag zaplaťiu̯ a to bou̯ poton kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ešte zlí kraj vezne (Lukáčovce HLO) - zle sa to skončí; ede konca-kraja ňímale (Čelovce MK) - hnevy veľmi dlho trvali; ízď na kraj sveta (Rim. Píla RS) - veľmi ďaleko
5. strsl, zsl geografická oblasť, územie, krajina: Liptov je pekní kraj (Bobrovec LM); Van je ni z nažho kraja (Rochovce ROŽ); Kraj bó chudobní, vlag išó dva aj tri ňňi (Jásová HUR); Celén kraji nebilo takého vinohrada jak ten (Mokrý Háj SKA)
F. kelo kräjó, kelo obišäjó (Brusník REV) - všade sú iné zvyky; biď z lacniho kraja (Rim. Píla RS) - chcieť veľmi lacno kúpiť
6. čiast. strsl a zsl, vsl rodný kraj, domovina, vlasť: Vráťiu̯ sa spoza mora do kraja (Likavka RUŽ); Konzulad mi jeho visluch poslau̯ domou a že deportovaď do kraju ho ňemože, bo žaden zločin ňespachau̯ v Ameriki (Závadka n. Hron. BRE); Ket pójdete domo do kraja, stavte sa u náz na farme (Brestovany TRN); Na šífe sa vrácel do kraja (Brvnište PB); Ale vipukla vojna śternactim roku, tag mi už ňemuch priz domu, do kraju (Hlinné VRN)
kraj predl. s G (kräj) čiast. strsl vyjadruje
a. miesto, pri, vedľa: Len kraj cesti sa drž (V. Bielice TOP); Kraj cesti ľeží jalovička (Lipt. Ján LM); Čupeľi zme kräj cesti (Dlhá n. Or. DK)
b. smer, do blízkosti, na okraj: Mi trija kráľi, mi kraj sveta iďeme (Prievidza); Krä_jämi si stau̯ (Záskalie DK); Ona bi išla za nim aj kraj sveta (Hostišovce RS)
kraj m. (kräj, krej)
1. csl miesto najväčšmi vzdialené od stredu, okraj: Som kedisi spadla pod ľad, aľe na kräji vodi (Žaškov DK); Bahri, to sa do koľesa kraje (Tek. Breznica NB); Sedli na kraj príkopi a povipráviali sa (Jablonové MAL); Kraje deskoch śe perši šparovaľi a potim hubľaľi (Spiš. Štvrtok LVO)
2. or, zsl začiatok; predné miesto: To šetko rospoviem ot kräjä, ako to bolo (Zázrivá DK); Tedi sa pre sóla bíjjávali, tag hňed na kraji bulo povedané: Bes sóla! (Dol. Súča TRČ); Len šeci bi sceli bid na pekném pri kraji (pochovaní), a uš tam nazadek nigdo nesce (Ružindol TRN)
F. ot kräjä sa chliep krájä (Jasenová DK) - treba robiť, ako sa patrí
3. čiast. or prvý odkrajok z bochníka chleba: Kräj ňeužujem, ten má samú kuorku, daj mi smitku (Krivá DK); kraj (Lomná NÁM)
4. čiast. jstrsl a jzsl koniec, zakončenie (udalosti): Chto prišou̯ pre radosňík, tag zaplaťiu̯ a to bou̯ poton kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ešte zlí kraj vezne (Lukáčovce HLO) - zle sa to skončí; ede konca-kraja ňímale (Čelovce MK) - hnevy veľmi dlho trvali; ízď na kraj sveta (Rim. Píla RS) - veľmi ďaleko
5. strsl, zsl geografická oblasť, územie, krajina: Liptov je pekní kraj (Bobrovec LM); Van je ni z nažho kraja (Rochovce ROŽ); Kraj bó chudobní, vlag išó dva aj tri ňňi (Jásová HUR); Celén kraji nebilo takého vinohrada jak ten (Mokrý Háj SKA)
F. kelo kräjó, kelo obišäjó (Brusník REV) - všade sú iné zvyky; biď z lacniho kraja (Rim. Píla RS) - chcieť veľmi lacno kúpiť
6. čiast. strsl a zsl, vsl rodný kraj, domovina, vlasť: Vráťiu̯ sa spoza mora do kraja (Likavka RUŽ); Konzulad mi jeho visluch poslau̯ domou a že deportovaď do kraju ho ňemože, bo žaden zločin ňespachau̯ v Ameriki (Závadka n. Hron. BRE); Ket pójdete domo do kraja, stavte sa u náz na farme (Brestovany TRN); Na šífe sa vrácel do kraja (Brvnište PB); Ale vipukla vojna śternactim roku, tag mi už ňemuch priz domu, do kraju (Hlinné VRN)
kraj predl. s G (kräj) čiast. strsl vyjadruje
a. miesto, pri, vedľa: Len kraj cesti sa drž (V. Bielice TOP); Kraj cesti ľeží jalovička (Lipt. Ján LM); Čupeľi zme kräj cesti (Dlhá n. Or. DK)
b. smer, do blízkosti, na okraj: Mi trija kráľi, mi kraj sveta iďeme (Prievidza); Krä_jämi si stau̯ (Záskalie DK); Ona bi išla za nim aj kraj sveta (Hostišovce RS)
krej p. kraj