krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;
krajčírka -y -rok ž.;
krajčírsky príd.: k-a dielňa;
krajčírstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. krajčírsky odbor
2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa
krajčírsky -ka -ke príd.
krajčírsky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s krajčírom, s krajčírstvom; používaný krajčírom pri šití odevov: krajčírska dielňa; luxusný pánsky k. salón; ponuka krajčírskych služieb; absolvovať k. kurz; k. meter pomôcka krajčíra z pevného ohybného materiálu dlhá 150 cm; krajčírska krieda štvorcová doštička s ostrými hranami vylisovaná z mastencového prášku na kreslenie po tkanine; krajčírske nožnice na ručné strihanie s jedným menším okom na palec a druhým väčším okom na zvyšné prsty; Mikuláš zaúčal do tajov krajčírskej práce aj dvoch synov, Jozefa a Michala. [P. Andruška]
krajčír, -a m. remeselník, ktorý šije šaty a kabáty: pánsky, dámsky, dedinský k.;
krajčírka, -y, -rok ž.: umelecká k.;
krajčírsky príd.: k-a dielňa, k-a krieda, k-e nožnice;
krajčírstvo, -a str. krajčírske remeslo; krajčírsky podnik
krajčír m. (krajčier, kräjčír) strsl, zsl, čiast. vsl (nov.) remeselník šijúci odev: Bou̯ takí poslapší, tag ho daľi za krajčíra (Ležiachov MAR); Do golieró dávali krajčíri sršč s konskich chvastó (Brusník REV); Tak son rada, že ten moj starí je ten krajčiér (Rudník MYJ); Ten človeg ňeplani krajčir bul (Prešov); Viučel še za krajčira, aľe še rozumel do šickej roboti (Rozhanovce KOŠ) F. ot surovej kapusti sedla̋g ozdraveu̯, krajčír umreu̯ (Jasenová DK) - čo jednému osoží, druhému môže škodiť; krajčírka ž.: Manka si dali ušit šati krajčírke (Ružindol TRN); Moja dzievka sa učí za krajčírku (V. Rovné BYT); krajčírsky príd.: krajčírski meter (Ležiachov MAR); krajčírské nožnice (Myjava); krajčírskí pomocník (Kameňany REV)