kradnúť -e -ú -dol nedok. dopúšťať sa krádeže: k. peniaze, starožitnosti
● expr.: k. ako straka všetko; k. pánu bohu čas zaháľať
// kradnúť sa expr. ticho, nenápadne sa pohybovať, zakrádať sa: k. sa popri vrátnici
kradnúť -dne -dnú (ne)kradni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutý -dnutie nedok.
kradnúť sa -dne sa -dnú sa -dni sa! -dol sa -dla sa -dnúc sa -dnúci sa -dnutie sa nedok.
kradnúť -dne -dnú (ne)kradni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutý -dnutie nedok. (čo) ▶ neoprávnene si prisvojovať cudziu vec, cudzí majetok; páchať trestný čin krádeže: k. peniaze, umelecké predmety; preverenie pôvodu v databázach kradnutých áut; pren. expr. Ak uvažoval nad tým sám, pozdávalo sa mu to nemravné kradnúť niekomu ženu. [J. Johanides] ◘ fraz. kradnúť ako straka kradnúť často a čokoľvek; kradnúť niekomu čas zdržovať niekoho pri práci; kradnúť pánubohu čas zaháľať, plytvať časom ▷ dok. ↗ ukradnúť
kradnúť sa -dne sa -dnú sa -dol sa -dla sa -dni sa -dnúc sa -dnúci sa -dnutie sa nedok. expr. (kadiaľ; kam) ▶ potajomky, nenápadne, ticho sa niekade pohybovať, zakrádať sa, ísť: po nociach sa k. po dedine; k. sa tmou popri múre, plote; bosý sa kradol do spálne; Sklápacie dvere sme za sebou zavreli a kradli sme sa chodbami v kobke. [P. Bunčák]; Mal krotkú líšku, chodila s ním do hostinca, nosil ju okolo krku ako živý golier alebo sa kradla za ním. [D. Dušek]
brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa
2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho
p. aj habať
3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie
4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať
5. p. dvoriť 6. p. fotografovať
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domy • expr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potme • expr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda preč • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverám • kniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sa • kradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budove • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domu • kniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka) • expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa
kradnúť, -ne, -nú, -dol nedok. (čo) neoprávnene si prisvojovať cudziu vec: k. peniaze, zemiaky, snopy, ovocie, drevo; kradne ako straka všetko
● k. niekomu čas zdržovať ho pri práci: k. si čas (na niečo) úchytkom robiť niečo popri inej práci;
dok. ukradnúť
|| kradnúť sa potajomky, nenápadne sa blížiť, ísť: Marek sa pasekami kradne na určené miesto. (Heč.)
kradávať, krádavať p. kradnúť
kradnúť i krásť nedok. (krednúťi) 1. csl dopúšťať sa krádeže: Na jarmokoh aj kradľi (Detva ZVO); V noci zmo tajšlej kranúťi drevo (Lešť MK); A ďeže viďeu̯ u nás krednúťi?! (Dol. Lehota DK); Ja̋ ťi dám v našom dome ouce krásť! (Or. Poruba DK); Jeden rás kradól jeden jatelinu (Blatné MOD); Choďeľi krazď a_jalovice aj barani na hoľu ti zbojňici (Riečnica KNM); Chodzeľi mu kradnudz hrach (Sokoľ KOŠ) F. kranne jako dziví (V. Rovné BYT); kradňe jak straka (Žakarovce GEL) - veľmi kradne 2. odnášať zásoby inej čeľadi (o včelách): Letá_con zalepeu̯ hustím blatom: „Šag zajtrá, ag vás prejďe chuť kranúť, vás pusťím`` (Skačany TOP); kradávať i krádavať opak.: Poľaci krádavaľi f poľi (Habovka TRS); kradávať (Ružindol TRN)
kradnúť sa nedok. expr. nenápadne, nebadane sa pohybovať, zakrádať sa: Ňešiou̯ po ďeďiňe, aľe poza humná sa kradou̯ (Ležiachov MAR)
krásť p. kradnúť
krednúť p. kradnúť
kradnúť, krásť ndk čo neoprávnené si prisvojovať cudziu vec: kterzy noczy kradu rež (ŽK 1473); gestli sy kradol (BAg 1585); teraz musime len krast robotu (SPIŠ 1754); nemôžeme robiť toľko, koľko by sme chceli; z dobrého druhích mena kradnúťi (BN 1790) oberať o dobrú povesť; kdo kradel, nekrad wjceg (CS 18. st); F. preludary čas kradnu (SS 18. st) nepracujú; kradávať, krádať frekv: oznamuge, že kradawali mlatzi (JASENICA 1704); ten, ktery kradáwal, guž nech nekrádňe (KB 1756); p. kapitany, kdiž ludja takowe owoczjy kradali, pre strach do wetra strjelal (BENICE 1773); kradnúť sa ndk potajomky sa blížiť: pobožna duše do ran Krystowych mrawne se kradne (SR 17. st)