Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kradnúť -e -ú -dol nedok. dopúšťať sa krádeže: k. peniaze, starožitnosti

expr.: k. ako straka všetko; k. pánu bohu čas zaháľať

// kradnúť sa expr. ticho, nenápadne sa pohybovať, zakrádať sa: k. sa popri vrátnici

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kradnúť ‑e ‑ú ‑dol nedok.; kradnúť sa

kradnúť -dne -dnú (ne)kradni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutý -dnutie nedok.


kradnúť sa -dne sa -dnú sa -dni sa! -dol sa -dla sa -dnúc sa -dnúci sa -dnutie sa nedok.

kradnúť -dne -dnú (ne)kradni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutý -dnutie nedok. (čo) ▶ neoprávnene si prisvojovať cudziu vec, cudzí majetok; páchať trestný čin krádeže: k. peniaze, umelecké predmety; preverenie pôvodu v databázach kradnutých áut; pren. expr. Ak uvažoval nad tým sám, pozdávalo sa mu to nemravné kradnúť niekomu ženu. [J. Johanides]fraz. kradnúť ako straka kradnúť často a čokoľvek; kradnúť niekomu čas zdržovať niekoho pri práci; kradnúť pánubohu čas zaháľať, plytvať časomdok.ukradnúť


kradnúť sa -dne sa -dnú sa -dol sa -dla sa -dni sa -dnúc sa -dnúci sa -dnutie sa nedok. expr. (kadiaľ; kam) ▶ potajomky, nenápadne, ticho sa niekade pohybovať, zakrádať sa, ísť: po nociach sa k. po dedine; k. sa tmou popri múre, plote; bosý sa kradol do spálne; Sklápacie dvere sme za sebou zavreli a kradli sme sa chodbami v kobke. [P. Bunčák]; Mal krotkú líšku, chodila s ním do hostinca, nosil ju okolo krku ako živý golier alebo sa kradla za ním. [D. Dušek]

-núť/160036±19 4.19: verbá inf. nedok. 4426 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (43/890)

-úť/162806±19 4.40: verbá inf. nedok. 4427 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (44/891)

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili


kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domyexpr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potmeexpr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda prečexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverámkniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom


lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete


zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sakradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budoveexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domukniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka)expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kradnúť, -ne, -nú, -dol nedok. (čo) neoprávnene si prisvojovať cudziu vec: k. peniaze, zemiaky, snopy, ovocie, drevo; kradne ako straka všetko

k. niekomu čas zdržovať ho pri práci: k. si čas (na niečo) úchytkom robiť niečo popri inej práci;

dok. ukradnúť

|| kradnúť sa potajomky, nenápadne sa blížiť, ísť: Marek sa pasekami kradne na určené miesto. (Heč.)

kradávať, krádavať p. kradnúť


kradnúť i krásť nedok. (krednúťi)
1. csl dopúšťať sa krádeže: Na jarmokoh aj kradľi (Detva ZVO); V noci zmo tajšlej kranúťi drevo (Lešť MK); A ďeže viďeu̯ u nás krednúťi?! (Dol. Lehota DK); Ja̋ ťi dám v našom dome ouce krásť! (Or. Poruba DK); Jeden rás kradól jeden jatelinu (Blatné MOD); Choďeľi krazď a_jalovice aj barani na hoľu ti zbojňici (Riečnica KNM); Chodzeľi mu kradnudz hrach (Sokoľ KOŠ)
F. kranne jako dziví (V. Rovné BYT); kradňe jak straka (Žakarovce GEL) - veľmi kradne
2. odnášať zásoby inej čeľadi (o včelách): Letá_con zalepeu̯ hustím blatom: „Šag zajtrá, ag vás prejďe chuť kranúť, vás pusťím`` (Skačany TOP); kradávať i krádavať opak.: Poľaci krádavaľi f poľi (Habovka TRS); kradávať (Ružindol TRN)


kradnúť sa nedok. expr. nenápadne, nebadane sa pohybovať, zakrádať sa: Ňešiou̯ po ďeďiňe, aľe poza humná sa kradou̯ (Ležiachov MAR)


krásť p. kradnúť


krednúť p. kradnúť

kradnúť, krásť ndk čo neoprávnené si prisvojovať cudziu vec: kterzy noczy kradu rež (ŽK 1473); gestli sy kradol (BAg 1585); teraz musime len krast robotu (SPIŠ 1754); nemôžeme robiť toľko, koľko by sme chceli; z dobrého druhích mena kradnúťi (BN 1790) oberať o dobrú povesť; kdo kradel, nekrad wjceg (CS 18. st);
F. preludary čas kradnu (SS 18. st) nepracujú; kradávať, krádať frekv: oznamuge, že kradawali mlatzi (JASENICA 1704); ten, ktery kradáwal, guž nech nekrádňe (KB 1756); p. kapitany, kdiž ludja takowe owoczjy kradali, pre strach do wetra strjelal (BENICE 1773); kradnúť sa ndk potajomky sa blížiť: pobožna duše do ran Krystowych mrawne se kradne (SR 17. st)


krásť p. kradnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

kradnúť: →speex →vorbis
kradli, vraždili, zabili otca volé, assassiné, tué père
pre ktorú ste kradli pour laquelle vous avez volé

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu