krčma -y -čiem ž. hovor. al. expr. hostinec: dedinská k., ísť do k-y
● sedieť ako v k-e s podopretou hlavou;
krčmový príd.: k-é reči, k. pach;
krčmička -y -čiek ž. zdrob.
krčma -my krčiem ž.
krčma -my krčiem ž. ▶ jednoduché pohostinské zariadenie, v ktorom sa podávajú najmä alkoholické nápoje, prípadne v ktorom sa podávajú aj jedlá, pohostinstvo, hostinec: dedinská, staničná k.; chodiť často do krčmy, po krčmách; postávať v krčme pri výčapnom pulte; Celú noc presedel v krčme, kde naverímboha rozhadzoval peniaze a hýril. [P. Andruška] ◘ fraz. sedieť ako v krčme sedieť zvalený nabok a s podopretou hlavou; povymetať všetky krčmy navštíviť postupne všetky krčmy v okolí s cieľom konzumovať alkohol; vymetať krčmy chodiť často do krčiem konzumovať alkohol ▷ krčmička -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: prízemná, zastrčená k.; štýlová drevená k.; úzke ulice s malými krčmičkami a kaviarničkami; lacné študentské krčmičky; Prístav a starobylé uličky s krčmičkami a obchodíkmi vytvárajú svojskú malebnú atmosféru. [Cs 2003]
hostinec jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava • pohostinstvo: staničný hostinec, staničné pohostinstvo • výčap (miestnosť, kde sa čapuje): sedieť vo výčape • hovor. al. expr. krčma: zafajčená krčma • hovor. pejor. putika (podradný hostinec) • hovor. šenk • hrub. pajzel (hostinec nízkej úrovne) • zastar.: šenkáreň (Kukučín) • šenkovňa (Vajanský) • taverna • tratória (hostinec v juhoeurópskych krajinách) • čárda (pôvodne hostinec v maďarskej puste)
krčma p. hostinec
reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleň • stravovňa: chodiť na obedy do stravovne • pohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvo • zastar. reštaurant • hostinec • hovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • koliba • čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufet • bar • bistro • snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)
p. aj hostinec, jedáleň
krčma, -y, -čiem ž. miesto, kde sa predávajú a pijú liehové nápoje, menší hostinec: vysedávať, popíjať v k-e
● hovor. sedieť ako v k-e neslušne, s hlavou podopretou päsťou; kričať ako v k-e, správať sa ako v k-e neslušne, veľmi kričať;
krčmový príd.: k. výjav, k. žart; zastar. k-á licencia;
krčmička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
karčma p. krčma
keršma p. krčma
krčma ž. (karčma, keršma) csl miesto, kde sa predávajú a pijú liehové nápoje, hostinec: Víno sa meria f každej krčme (Žemberovce LVI); Voľakode tam edom žid mau̯ skľeb aj krčmu (V. Lom MK); Aľebo zašľi pret krčmu, dze bol naučení gazda si ízdz vipic, si postáľi, no (Podmanín PB); V ňedzeľu, ta zme šľi na večarki do karčmi (Lipovce PRE); Na nodz zacahľi do alaša gu karčme a tam spaľi (Rozhanovce KOŠ); Bula židouska aj krescanska karčma (Sobrance); krčma (Návojovce TOP); keršma (Kobeliarovo ROŽ); krčmička ž. zdrob. expr.: Tajšou̯ g ednej krčmički (Lešť MK); keršmiška (Nandraž REV)
krčmička p. krčma
krčma [k(a)rč-, kerč-] ž 1. budova, miestnosť, kde sa predávajú a pijú liehové nápoje: ktoz propite penize z krcžmy nese (ŽK 1473); wichnal mne z kercsmj (s. l. 1618); nebylo sloboda držeti žadnej panskej pivnej krčmy (BÁNOVCE N. B. 1699 LP); palenna krčma (SKAČANY 1773 LP); prišli ku svojej krčme (BERTOTOVCE 1786 LP) L. suchá k. a. v ktorej sa nečapuje b. poplatok zemepánovi za jeho nevyčapované liehoviny: dawat bude za suchu krcžmu po gednom pare kuroptow (M. KAMEŇ 1716); krčmarovi suchu krčmu dati musime ((TRENČÍN) 1775 LP); x. expr na k-e moknúť piť: neswetj swátkůw, zdržuje se od práce težkej, ale na krčme mokne (PW 1752) 2. predávanie liehových nápojov: daly sme dolewok do kupenich win, kdy krcžma prestala; do druheho dežmoweho suda, cžuo sa na krcžmu pocžal, dolewok (KRUPINA 1692; 1693) L. dávať k-u predávať, čapovať vo svojom dome: Rotarides dawal w ten cžas krcžmu (KRUPINA 1643) P. atpn Stephano dicto Kurchma ( 1313); -ový príd: z penezy krcžmowych (ŽILINA 1689); dluhy krčmowe (DRAŽKOVCE 1729); caupona: krčmowy dum (LD 18. st); -ička, -ečka dem k 1: cauponula: krčmečka (KS 1763); cauponula: krčmička (LD 18. st)