Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

krčma -y -čiem ž. hovor. al. expr. hostinec: dedinská k., ísť do k-y

sedieť ako v k-e s podopretou hlavou;

krčmový príd.: k-é reči, k. pach;

krčmička -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
krčma ‑y ‑čiem ž.; krčmový; krčmička ‑y ‑čiek ž.

krčma -my krčiem ž.

krčma -my krčiem ž. ▶ jednoduché pohostinské zariadenie, v ktorom sa podávajú najmä alkoholické nápoje, prípadne v ktorom sa podávajú aj jedlá, pohostinstvo, hostinec: dedinská, staničná k.; chodiť často do krčmy, po krčmách; postávať v krčme pri výčapnom pulte; Celú noc presedel v krčme, kde naverímboha rozhadzoval peniaze a hýril. [P. Andruška]fraz. sedieť ako v krčme sedieť zvalený nabok a s podopretou hlavou; povymetať všetky krčmy navštíviť postupne všetky krčmy v okolí s cieľom konzumovať alkohol; vymetať krčmy chodiť často do krčiem konzumovať alkoholkrčmička -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: prízemná, zastrčená k.; štýlová drevená k.; úzke ulice s malými krčmičkami a kaviarničkami; lacné študentské krčmičky; Prístav a starobylé uličky s krčmičkami a obchodíkmi vytvárajú svojskú malebnú atmosféru. [Cs 2003]

hostinec jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava • pohostinstvo: staničný hostinec, staničné pohostinstvovýčap (miestnosť, kde sa čapuje): sedieť vo výčapehovor. al. expr. krčma: zafajčená krčmahovor. pejor. putika (podradný hostinec) • hovor. šenkhrub. pajzel (hostinec nízkej úrovne) • zastar.: šenkáreň (Kukučín)šenkovňa (Vajanský)tavernatratória (hostinec v juhoeurópskych krajinách) • čárda (pôvodne hostinec v maďarskej puste)


krčma p. hostinec


reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleňstravovňa: chodiť na obedy do stravovnepohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvozastar. reštauranthostinechovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • kolibačárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufetbarbistrosnackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)

p. aj hostinec, jedáleň

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krčma, -y, -čiem ž. miesto, kde sa predávajú a pijú liehové nápoje, menší hostinec: vysedávať, popíjať v k-e

hovor. sedieť ako v k-e neslušne, s hlavou podopretou päsťou; kričať ako v k-e, správať sa ako v k-e neslušne, veľmi kričať;

krčmový príd.: k. výjav, k. žart; zastar. k-á licencia;

krčmička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

karčma p. krčma


keršma p. krčma


krčma ž. (karčma, keršma) csl miesto, kde sa predávajú a pijú liehové nápoje, hostinec: Víno sa meria f každej krčme (Žemberovce LVI); Voľakode tam edom žid mau̯ skľeb aj krčmu (V. Lom MK); Aľebo zašľi pret krčmu, dze bol naučení gazda si ízdz vipic, si postáľi, no (Podmanín PB); V ňedzeľu, ta zme šľi na večarki do karčmi (Lipovce PRE); Na nodz zacahľi do alaša gu karčme a tam spaľi (Rozhanovce KOŠ); Bula židouska aj krescanska karčma (Sobrance); krčma (Návojovce TOP); keršma (Kobeliarovo ROŽ); krčmička ž. zdrob. expr.: Tajšou̯ g ednej krčmički (Lešť MK); keršmiška (Nandraž REV)


krčmička p. krčma

krčma [k(a)rč-, kerč-] ž
1. budova, miestnosť, kde sa predávajú a pijú liehové nápoje: ktoz propite penize z krcžmy nese (ŽK 1473); wichnal mne z kercsmj (s. l. 1618); nebylo sloboda držeti žadnej panskej pivnej krčmy (BÁNOVCE N. B. 1699 LP); palenna krčma (SKAČANY 1773 LP); prišli ku svojej krčme (BERTOTOVCE 1786 LP)
L. suchá k.
a. v ktorej sa nečapuje
b. poplatok zemepánovi za jeho nevyčapované liehoviny: dawat bude za suchu krcžmu po gednom pare kuroptow (M. KAMEŇ 1716); krčmarovi suchu krčmu dati musime ((TRENČÍN) 1775 LP);
x. expr na k-e moknúť piť: neswetj swátkůw, zdržuje se od práce težkej, ale na krčme mokne (PW 1752)
2. predávanie liehových nápojov: daly sme dolewok do kupenich win, kdy krcžma prestala; do druheho dežmoweho suda, cžuo sa na krcžmu pocžal, dolewok (KRUPINA 1692; 1693)
L. dávať k-u predávať, čapovať vo svojom dome: Rotarides dawal w ten cžas krcžmu (KRUPINA 1643)
P. atpn Stephano dicto Kurchma ( 1313); -ový príd: z penezy krcžmowych (ŽILINA 1689); dluhy krčmowe (DRAŽKOVCE 1729); caupona: krčmowy dum (LD 18. st); -ička, -ečka dem k 1: cauponula: krčmečka (KS 1763); cauponula: krčmička (LD 18. st)

Krčma_1 Krčma Krčma_2 Krčma
krčma
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) krčma
G (bez) krčmy
D (ku) krčme
A (vidím) krčmu
L (o) krčme
I (s) krčmou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) krčmy
G (bez) krčiem
D (ku) krčmám
A (vidím) krčmy
L (o) krčmách
I (s) krčmami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KRČMA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 27×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
JAKUBOV, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 4×;
GAJARY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
HLBOKÉ, okr. SENICA – 1×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 1×;
POHORELSKÁ MAŠA (obec POHORELÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
RYBÁRE (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 1×;
SENICA, okr. SENICA – 1×;
VEĽKÉ LEVÁRE, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a vrátil do krčmy et rentrai dans la venta
v hlavnej prístavnej krčme dans la principale taverne

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu