krútiť -i nedok.
1. uvádzať do kruhového pohybu, otáčať, točiť: k. kormidlo, k. gombík na rádiu, k. kľukou; pes k-i chvostom vrtí
2. vykrúcať, skrúcať, zakrúcať: k. si fúzy, vlasy
3. otáčaním, stáčaním zhotovovať: k. píšťalku; k. cigaretu šúľať
● k. hlavou nad niečím a) čudovať sa b) nesúhlasiť; expr. k. s niekým ovládať ho;
opak. krútievať -a
// krútiť sa
1. robiť kruhový pohyb, otáčať sa, točiť sa: kolesá sa k-ia, kolotoč sa k-i, k. sa naprázdno;
pren. expr. tancovať: páriky sa k-ia
2. meniť vzhľad, smer ap., skrúcať sa, točiť sa: doska sa k-i šúverí; chodník sa k-i hadí
3. hovor. usilovne pracovať, chodiť okolo niečoho, niekoho, točiť sa: k. sa po dome; k. sa okolo žien
4. rozvíjať sa (v reči): rozhovor sa k-i okolo počasia
● k-i sa mu hlava; svet, všetko sa s ním k-i má závrat; (ne)vedieť, ako sa → svet k-i;
opak. krútievať sa
krútiť sa -ti sa -tia sa krúť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.
krútiť -ti -tia krúť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.
krútiť sa -ti sa -tia sa krúť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. 1. ▶ robiť kruhový pohyb; syn. otáčať sa, točiť sa: k. sa naprázdno; k. sa ako had skrúcať sa; k. sa na parkete tancovať; koleso, kolotoč sa krúti; zem sa krúti; Konzerva sa chvíľu krútila ako vĺčik, potancovala po plti. [J. Kroner]; Svet sa krútil ďalej v svojom rytme a ten rytmus blahodarne ovplyvnil i uzdravenie jej duše. [R. Sloboda] 2. ▶ meniť vzhľad, smer a pod.; syn. skrúcať sa, točiť sa: cesta, chodník sa krúti na sever; vlasy sa mu krútia; potok sa krútil pomedzi vrbiny 3. hovor. (okolo koho, okolo čoho) ▶ usilovne pracovať, starať sa, zaujímať sa o niekoho, o niečo; syn. točiť sa: k. sa okolo kuchyne, domu; k. sa okolo detí; rád sa krútil okolo pekných dievčat kurizoval im, zaliečal sa; Doma sa všetko krútilo okolo mňa. Bola som stredobodom pozornosti. [L. Mináčová] 4. hovor. (okolo čoho) ▶ opakovane sa vracať k nejakej téme: rozhovor sa krúti okolo jedinej otázky; diskusia sa krútila okolo daní 5. ▶ hľadať zámienku, ako nepovedať pravdu al. neurobiť niečo; syn. vykrúcať sa, vytáčať sa: Všakže, synak, všakže nám to povieš? Nemôžem, najmocnejší kráľ, krútil som sa. [J. Lenčo] ◘ fraz. krúti sa ako vrtielka (obyč. o žene) je vrtká, pohyblivá, šikovná; krúti sa [podľa vetra] ako kohút na veži mení zištne svoje presvedčenie, názory; krúti sa mu hlava al. svet/všetko sa s ním krúti a) má závrat b) je opitý; expr. krútiť sa niekomu okolo zadku/sukne byť ustavične pri niekom, obskakovať ho; vedieť/nevedieť, ako sa svet krúti a) poznať, nepoznať úskalia života b) vedieť, nevedieť, čo sa deje ▷ opak. krútievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 2 ↗ pokrútiť sa
krútiť -ti -tia krúť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo; čím) ▶ uvádzať do kruhového pohybu, pohybovať dokola; syn. otáčať, točiť: k. koleso; k. kormidlom; k. kľukou, volantom; k. kurence na grile; k. živánsku; k. hlavou ↗ i fraz.; pes krúti chvostom; veselo krútil pedálmi bicykla; pri chôdzi zvodne krútila bokmi 2. (čo komu) ▶ točivým, krútivým pohybom dávať niečomu iný smer, iný tvar: k. si fúzy; k. si vlasy; chytil ho za ucho a začal mu ho k. 3. (čo) ▶ otáčaním, stáčaním niečo zhotovovať: k. píšťalku z vŕby; zručne k. cigaretu šúľať 4. hovor. ▶ zakrývať pravdu, uhýbať v reči; syn. točiť, vykrúcať: krútil, krútil, nechcel povedať, čo zamýšľa ◘ fraz. krútiť hlavou a) čudovať sa b) nesúhlasiť; krútiť nosom nad niekým/nad niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie, odpor k niekomu, k niečomu ▷ opak. krútievať -va -vajú -val; dok. k 3 ↗ ukrútiť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť
kľukatiť sa kľukato, so zákrutami sa rozprestierať po dĺžke • hadiť sa • krútiť sa: cesta, chodník sa kľukatí, hadí, krúti pred nami • vinúť sa • ťahať sa (so zákrutami): rieka sa v diaľke kľukato vinie; cestička sa ťahá medzi skalami
p. aj krútiť sa 2
kriviť sa stávať sa krivým • krivieť: prsty mu od choroby krivejú, krivia sa • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa • hrbiť sa • nahrbovať sa (o chrbte, chrbtici): žiakovi sa pri sedení ohýba chrbát; žiak sa pri sedení kriví, hrbí, nahrbuje • skrúcať sa • krútiť sa • točiť sa • šúveriť sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriví, skrúca; dyha sa šúverí • prehýbať sa • prehybovať sa • prehýnať sa (kriviť sa do vydutého tvaru): doska sa pod ťarchou kníh prehýba, prehýna • deformovať sa
krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca
2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu
3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia
4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1
krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor
2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora
3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1
nakrúcať zachytávať na záznamový pás • natáčať • točiť • krútiť • filmovať: nakrúcajú, krútia film o Veľkej Morave; filmujú v Tatrách • snímať: svadbu snímali na video porov. nakrútiť
obiehať 1. vykonávať pohyb do kruhu, okolo niečoho • krúžiť: Mesiac obieha, krúži okolo Zeme • otáčať sa • krútiť sa: obežnice sa otáčajú okolo Slnka • odb. rotovať: planéty rotujú
2. p. kolovať 3. p. obchádzať 2
obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvať • krútiť sa • točiť sa • fraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy! • hovor.: kurizovať • brať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedu • dvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťu • expr. hrkútať (okolo niekoho)
krútiť, -i, -ia nedok.
1. (čo, čím, zried. i kým) uvádzať do otáčavého, kruhového pohybu, pohybovať dokola, točiť, vrtieť: k. motor, kľuku, voda krúti mlynské koleso, k. palicou vo vzduchu, k. granátom, k. chvostom (obyč. o psovi)
● k. hlavou nesúhlasiť; k. očami vyvracať oči, afektovať; hovor.: k. nosom výrazom tváre, pohybom nosa vyjadrovať svoj nesúhlas, svoju neľúbosť; k. s niekým vnucovať mu svoju vôľu;
2. (čo) skrúcať, zakrúcať, stáčať: k. si fúzy
● hovor. krútil (reč) všelijako sa vyhováral; Krútil reč od najľahostajnejších vecí až na včerajší výjav (Kal.) prechádzal z témy na tému.
3. (čo) otáčaním, točením niečo vyrábať: k. cigarety, k. niť, k. píšťalku
● na čertovom kolese krútený chlapík prefíkaný, vybíjaný;
opak. krútievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 skrútiť;
k 3 ukrútiť;
k 1 i pokrútiť, zakrútiť
|| krútiť sa
1. otáčať sa, robiť kruhový pohyb: koleso sa krúti, zem sa krúti; pren. svet sa krúti život beží, ide ďalej: Za mojich čias krútil sa svet o poznanie pomalšie. (Mih.);
pren. hovor. expr. tancovať
● hovor. hlava sa mu krúti má závrat;
2. ohýbať sa, prehýbať sa: drevo, lyko sa krúti; chodník sa hadovite krúti (Pláv.); vlasy sa mu krútia sú kučeravé;
3. hovor. usilovne chodiť a pracovať okolo niečoho; stále sa niekde pohybovať: k. sa okolo stroja, okolo kuchyne, krútil sa okolo žien, k. sa v spoločnosti;
4. hovor. stále sa vracať (v reči) k určitej téme: rozhovor sa krúti okolo časových otázok;
opak. krútievať sa;
dok. k 1, 2 skrútiť sa, k pren. vykrútiť sa, k 1 i zakrútiť sa
krútievať p. krútiť
krútiť nedok. (kruťiťi) 1. csl uvádzať niečo do kruhového pohybu, pohybovať niečím dookola: Takú mašinu maľi, čo to takto kvakou krúťiľi (Devičie KRU); Na ten ringišpír šest chlapcov to išlo krúcit (Kostolné MYJ); Ta zme predľi tak, že sme maľi vrecenko a zme ho z jednu ruku kruceľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Kruciľi me šečkareň z rukami (Brezina TRB) F. krúťiď hlavou na_daším (Rim. Píla RS) - nesúhlasiť s niečím; joj, aľe to mi hlavu kruťilo (V. Lom MK) - vŕtalo mi to v hlave; im teras to v hlave krúťi, či je to s tochto a či s toho (Benice MAR) - znepokojuje v myšlienkach 2. csl krútením niečo vyrábať, zhotovovať: Jeden si krúťiu̯ cigaretľu (Detva ZVO); Iďe píšťeľki krúťiť (Necpaly MAR); Porvisla śe kruca ze slami abo z brezi (Dl. Lúka BAR) F. húžvu kruťiťi (Polichno LUČ) - vyhovárať sa 3. spôsobovať bolesť: Veľmi mä kruťilo od boľesťi (Žaškov DK); Ľem tota reuma mi ruki, nohi kruci (Sobrance) F. žida vret krúcí (Bošáca TRČ) - zrádnik mece 4. expr. vykrúcať sa; cigániť: Mladej zať započau̯ krúťiťi, šmátrala mu po razume ena z Opave (Čelovce MK); Kruci, verci, aľe rozumneho slova od ňeho ozdaj ňeučuješ (Hubošovce SAB); Taka krucaca reč, bo ľem kruci, a ňepovi rovno (Haniska PRE) F. ta naco druhomu mozgi kruci, že peňeźi ňema?! (Sobrance) - klame, šiali; krútievať opak. k 1: Tú sečkárňu si lem sami krúťevali rukámi (Čelovce MK)
krútiť sa nedok. 1. strsl, vsl robiť kruhový pohyb, otáčať sa: A to koľeso sa tak krúťilo (Lišov KRU); Roj viľeťí a krúťi sa ponat čeľien (Hont. Tesáre KRU); Koňe cahaľi gapeľ a mašina śe krucela (Rankovce KOŠ) F. kebi ja buu̯ iśče raz mladi, to bi śe śved inšak kruciu̯! (Ostrov SOB) - ináč by som si to zariadil; ďabol še kruci (Kucany MCH) - o víre prachu na ceste; šecko sa krúcilo, boli zme naraduvaní (Kostolné MYJ) - všetko tancovalo; hlava sa mi krúťi (Rim. Píla RS) - mám závraty; žau̯údek sa mi krúci (Stráže n. Myj. SEN), na žalutku śe mi kruci (Dl. Lúka BAR) - je mi zle od žalúdka 2. vytrvalo okolo niečoho robiť, chodiť: Každá okolo toho hrnca sa krúťila (Lešť MK); Človek sa celí ďeň ľen ta_krúťi, nuž musí ustať (Košťany n. Tur. MAR); Uš treci dzeň śe kruci kolo našeho domu, ta idz a opitaj śe ho, co chce (Dúbrava PRE) F. co sa krútiž jag motovillo?! (Lukáčovce HLO) - nešikovne sa moceš; nekruc se mi tu popod nohi! (Rochovce ROŽ) - nezavadzaj
krútiť ndk 1. čím/čo uvádzať do kruhového pohybu niečo, točiť, vrtieť niečím: (pes) ma obyčeg z chwostem krutit, gestli se raduge (GV 1755); slunce, mesic, hwezdy ustawicnym krutenym okolo se toča (SJ 18. st) F. neny sem taki czlowek, zebich pre ti penize reczu krutil (PÚCHOV 1624) že by som sa vyhováral, klamal; gako gine pisma, tak y toto diwne kruťy (dr. Martin Luther) (TP 1691) prekrúca ich obsahovú stránku; když se mu predklada gedlo, on piskami kruťi vyjadruje nechuť; nosem krúťí vyjadruje nesúhlas (GV 1755); chodil sem za nima (za pánmi) dni 36, len vše krucili, prevodzili (ABOV 1783 LP) vyhovárali sa: hlawu krutjl y chrbatem se obratil (CS 18. st) na znak nesúhlasu; (ženy) zadnicu krutja (WS 18. st) 2. skrúcať, zakrúcať: konáre (ruží) gsu lechko ku kruteni (PR 18. st) 3. točením získavať, vytvárať: powrazy krutya powraznjcy (KoB 1666); powraznjk krutj powrazy (:liny:) z obracowanjm kolečka (OP 1685); pacholkom, kdy wodu krutily ((ŽILINA) 1681) vyťahovali pomocou rumpála zo studne; fusos trqvent (!) mulieres: wretena krúca ženi (KS 1763); nebožyc diru nesprawi, gak sylno nekrutiss (GP 1782) 4. mučiť, krútením: torquero: krutim, muczim (VT 1648) L. Janču w lese ulapily a powrazem mu hlawu krutily (ŠARIŠ 1689) krútením a sťahovaním povrazu; k. sa 1. robiť krúživý pohyb: wodu, kde se krutj, krutnawu nazjweg (KoB 1666); stari mlin zritka sa mohow krutit (Z. SADY 1739) bol v prevádzke F. čjm se leyno wjce prti, smrad se wjce w nose krutj (SiN 1678) nezabŕdaj do zlých ľudí, do nepríjemných vecí; kdo se mnoho okolo šťelustí krutí, ten bívá začírnen (BR 1785) zlé sa ľahko na človeka nalepí 2. k 4: nekrutyla sa ty w kolese hlawa (CP 1757) 3. robiť zákruty: potok krúcicy se sem a tam (KS 1763) 4. expr ustavične sa pohybovať, motať sa okolo niekoho, niekde: jak (vojaci) staly a jak se kruczyly (ANTOL 1571); skrz lid vojensky ustavične okolo nas se krutici (VÝCHODNÁ 1678 LP); ňenacházal ťelu svému místo, krúťil sa po svetlici (BR 1785); x. pren okolo paňý sa krúťiťi, gím sa podlizuwati (BR 1785) 5. zvíjať sa od bolesti: crepo: krucjm se, ssustám se, kapem; torqveor: trápjm sa, krúcjm sa, trápj mňa ňečo (KS 1763)