krížnik -a m. rýchla obrnená voj. loď
krížnik -ka pl. N -ky m.
krížnik -ka pl. N -ky m. voj., námor. ▶ väčšia rýchla obrnená vojnová loď určená na prieskum, sprevádzanie konvojov, odrážanie útokov z vody i zo vzduchu a na boj s inými loďami: bitevný k.; atómový, pancierový, raketový k.; potopiť, ostreľovať k. □ hist. krížnik Aurora krížnik, ktorý dal v r. 1917 výstrelom z dela signál na útok boľševikov na Zimný palác v Petrohrade, čím sa začala revolúcia v Rusku; krížnik Potemkin ruský pancierový krížnik, na ktorom došlo počas revolúcie v r. 1905 k neúspešnému povstaniu námorníkov
krížnik, -a m. väčšia rýchla obrnená vojenská loď
krížnik m. obyč. mn. č. bravčové mäso a. jstrsl časť zadnej nohy, šunka: Krížňike o_tej lejtke načim odrezaťi (Kozí Vrbovok KRU); Tam bole aj šťeri nohe, dve rebrá, chrpťina celá aj s chvostom, slaňine, krížňike (Čelovce MK) b. skal mäso od chrbtovej kosti: maso s krížňika (Brodské SKA)