kríženec -nca mn. N a A -e, živ. mn. -i m. jedinec, kt. vznikol krížením, hybrid; miešanec
kríženec -nca pl. N -nci m. (osoba)
kríženec G a A -nca D a L -ncovi pl. N -nce A -ncov m. (živočích)
kríženec -nca D -ncu L -nci pl. N -nce m. (rastlina al. vec)
kríženec1 -nca pl. N -nce m. 1. biol., genet. ▶ jedinec, organizmus (rastlina al. živočích), ktorý vznikol obyč. pri medzidruhovom krížení al. krížení medzi plemenami, hybrid, miešanec: k. ríbezle čiernej a egreša; neplodné krížence; krížence veľkých plemien psa; pozorovať veľkú životaschopnosť krížencov; krížencom koňa a somára je mulica 2. trochu expr. ▶ to, čo vzniklo zmiešaním, kombináciou dvoch rôznorodých zložiek: k. mobilného telefónu a digitálnej kamery; obchod s krížencami televízora a počítača; snoubording je krížencom skejtbordingu a surfovania; vonkajším dizajnom je nový automobil akýmsi krížencom medzi vanom a limuzínou
kríženec2 -nca pl. N -nci m. 1. ▶ jedinec, ktorý vznikol obyč. pri krížení rás, miešanec; potomok dvoch rodičov, ktorí sa líšia aspoň jednou dedičnou vlastnosťou: Vyrastal z neho nevysoký, ale veľmi vzhľadný mládenec, ako to už býva s krížencami dvoch rás, a dievčatá sa za ním len tak obzerali. [L. Ballek]; Luka Lukič je akýsi kríženec Lukičovcov a Alimovičovcov a podľa výzoru má v Botrovom Sele veľa bratancov a dvojníkov. [L. Ťažký] 2. expr. ▶ kto sa vyznačuje zmiešaním, kombináciou rôznych vlastností: bol krížencom dvoch protikladných typov človeka; Vyzeral ako stelesnený hráč, kríženec hráča z Dostojevského a toho monackého, skutočného. [Š. Žáry]; Prišiel nezaťažený klasicizmom ako kríženec literáta, novinára a výtvarníka. [KŽ 1960]
kríženec jedinec v rastlinnej al. živočíšnej ríši, ktorý vznikol krížením • hybrid (kríženec najmä v rastlinnej ríši): známe krížence, hybridy jahôd • miešanec (jedinec, ktorý vznikol miešaním plemien) • bastard (o zvieratách, pejor. o ľuďoch, zried. o rastlinách): psík bol obyčajným bastardom
kríženec, -nca, mn. č. -nci (živ.), -nce (neživ.) m. miešanec dvoch príbuzných druhov živočíchov al. rastlín