kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;
krížový2 príd.: anat. k-á kosť
kríže -žov m. pomn.
kríže -žov m. pomn. ▶ dolná časť chrbta, kde sa kríži chrbtica s panvovou kosťou: prechladnuté k.; mať bolesti v krížoch; bolia ma k.; seklo ma v krížoch; prehnúť, vystrieť sa v krížoch; narovnať, pretiahnuť si k.; Starý Záruba stál rozkročený pri sporáku, zohrieval si boľavé kríže. [E. Čepčeková]; Po veľkom dohadovaní predák vstal, chytil sa za kríže a s grimasami sa povystieral. [P. Hrúz] ◘ fraz. dolámať/pomastiť niekomu kríže veľmi niekoho zbiť
Kríže -žov m. pomn. obec na východnom Slovensku v Bardejovskom okrese juhozápadne od Bardejova;
Krížan -na pl. N -nia m.;
Krížanka -ky -niek ž.;
krížsky -ka -ke príd.
kríže, -ov m. pomn. dolná časť chrbta: k-e ho bolia, bolesti v k-och, prehnúť sa v k-och; zaťalo ma v krížoch (Taj.);
krížový2 príd.: k-á kosť, k-é stavce
kríže m. pomn. csl dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): Mňe ván to tode tag bolo, tie moje kríže povikrúcalo (Kalinovo LUČ); Ľen mä akosi f krížoh zalamovalo (Žaškov DK); Bolá mia kríže (Hlboké SEN); Oňi aňi ňemohli tag ňísko seďeť, to ím zle robilo na kríže (Lapáš NIT); Ukrutne son si vistála na moje kríže, pijavice prikladala, čo šeličo robila (Dol. Súča TRČ); Boľa me križi (Žakarovce GEL); Križe me boľa, aňi śe ňemožu schiľic (Dl. Lúka BAR); Calu nodz ňespal, bo ho križe boľeľi (Vranov) F. pomasťiď ňiekomu kríže (Pukanec LVI), dolámaď ňiekomu kríže (V. Bielice TOP) - veľmi zbiť niekoho; maťi kríže jak stól (Svätoplukovo NIT) - široké, mohutné
kríž [-í-, -ú-] m 1. zvislý kôl s priečnym brvnom slúžiaci na mučenie, popravovanie: děkugeme tobě Synu Božý, že sy pro nás žiwuot swuog na krjži položiti ráčil (Mod 1573); na križ obesseni (TC 1631); swatokradežnjcy na krjž pribiganj bjwaly (KoB 1666); Mesiassa, ktereho oni pred 1753 rokuw na kriss pribili (SPr 1783) 2. cirk symbol ukrižovaného Krista, symbol kresťanstva: ornat s perlowym kryžem (MELČICE 1611 E); weza, na wrchu kriz (TRENČÍN 1713); križ na hrdle nosila (ŽS 1764) L. Povýšenie sv. k-a, Svätý k. cirk sviatok 15. septembra: w nedieli przed Swatim krizem (ŽILINA 1562); na (deň) Powissenj sw. križe (Le 1730) F. urobiť, udelať znamenie k-a, znamenať sa znamením k-a prežehnať, prežehnávať sa: znamenugte sie znamenem swatheho krzuza (SM 1479); udelass znamenj kriza (BlR 18. st) 3. čo sa podobá krížu: od robenia kryzow pod welyku kad (TRENČÍN 1586); okno zu drewennimi krizmy (TRENČÍN 1713); pawuka, kterj krjž na chrbte ma (HT 1760) L. pysmo neznagicze, wlastny mogu ruku kryž urobicze (M. KAMEŇ 1673) znak kríža; potwrzugicze sweg wlastneg ruky podpisem aneb kryzem (ZÁBORIE 1714); aby chlieb žiarila a na križ kládla na usta (KRUPINA 1722) naprieč, priečne 4. pätnásť snopov obilia uložených do kríza: žyta križou 14 (ZVOLEN 1667); zbožje w križoch (TRENČÍN 1716); obilj se do snopu wáže a do krjžu klade (HRK 1773); abj nas ku csitanyi panskich križow zbožnich nehonilj (TOPOĽČANY 18. st) 5. kríže pomn zried kríž m u človeka dolná, u zvierat zadná časť chrbta: (kôň) siroke krize (má) (BARDEJOV 1653); kdiž (fatens) do dwery hnal woli uderila gedneho s paličku po križoch (Anča Polka), ktery hned počal kriwat (TRENČÍN 1753); bolesti w krjžoch (ZK 1777); baran musý ssiroký na križi býti (VOv 1779) 6. utrpenie, ťažkosti, trápenie: rozlicžnym kryžom, biedam, psotam poddany bili manžele (BAg 1585) L. P. Boh racžil nas welikim križem nawsstiwiti (SKLABIŇA 1610) dopustil na nás nešťastie; gsaucze kryžem nawsstiweny (ŽILINA 1674) ťažko chorý; Gohanna a Palka ma retowali w mogom krizi (RADVAŇ 1714); -ový príd k 2: Kristus umar z krisowu smertzu (MCa 1750) na kríži L. rogationum dies: krjžowé dny (KS 1763) 3 dni pred Nanebovstúpením; bolesne obrazi cesti krizoweg (SPr 1783) séria obrazov predstavujúcich umučenie Krista; Huňad s newelikým počtem swého, křižowého wogska (StN 1786) s križiakmi; k-á nedeľa cirk sviatok, nedeľa pred Nanebevstúpením: w nedeli križowu, to gest 15. maii (RUŽOMBEROK 1610); k 3: na okna železa kryzowe (LIETAVA 1633) konštrukciu, do kt. sa vkladá sklo; liacza krizowa (RADVAŇ 1702) pre 2 ťažné kone; wlasny ruku nassj krizowie snakj činime (na listinu) (LEŠŤ 1715); porca: križowa brázda (KS 1763) hraničná L. bot krizoweg ssalwie (RT 17. st) rastliny šalvia lúčna Salvia pratensis; polygala: križowy kwet (KS 1763) horčinka obyčajná Polygala vulgaris; k 5: kdy člowek ma w chrpte a w krizoweg kosti bolest (RT 17. st); lumbago: krjžowá bolest (KS 1763); -ik dem k 2: križik zlaty (NECPALY 1664); strbjrni krjžik na krku nosil (VP 1764); k 3: nass list wlasnimy rukamy križiky potwrdeny (D. KUBÍN 1726); z wlaskýho orecha krjžik (PL 1787) drevitý vnútrajšok; -ový príd L. k-ové peniaze určené pre cirkev, kostol: križikowe penize sedlak dal (RADVAŇ 1609 E); aby penjže krjžikowe (farár) wybyrati nenutil (HYBE 1629); -iček dem expr k 2: na krjžičku (sa budem modliť) Werím w Boha (KW 1775) na časti ruženca majúcej podobu kríža; k 6: Buch na mne poslal križiček (WS 18. st)