Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst obce priezviská un

krám -u m. hovor. obyč. pejor.

1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

aký → pán, taký k.; to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

krámik -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
krám ‑u m.; krámik ‑a m.

krám -mu pl. N -my I -mami m.

Krám -mu m. časť obce Čierny Balog;

Krámčan -na pl. N -nia m.;

Krámčanka -ky -niek ž.;

krámsky -ka -ke príd.


krám -mu pl. N -my m. ⟨nem.⟩ 1. hovor. zastar.malý obchod al. stánok s rozličným tovarom: hračkársky, starožitnícky, zlatnícky k.; lacný k.; Lepšie by bolo obchodníčiť, prevziať krám po otcovi. [R. Jašík]
2. obyč. pl. krámy hovor. ▶ stará, opotrebovaná vec; syn. haraburda, rároha: znášať domov nepotrebné krámy; Vedel som, že tá fľaša sa ešte dakde povaľuje medzi tvojimi krámami! [J. Johanides]
3. obyč. pl. krámy hovor. ▶ pravidelné krvácanie z maternice, menštruácia: mať, dostať krámy
fraz. to sa niekomu hodí/nehodí do krámu al. to niekomu pasuje/nepasuje do krámu pre niekoho to je, nie je vhodné, výhodné; zavrieť krám prestať vykonávať nejakú činnosť; zbaliť/spakovať si svoje krámy a ísť vziať si svoje veci a opustiť nejaké miestoparem. aký pán, taký krám veci sú zvyčajne také, aký je charakter ich majiteľa
krámik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1: ulička lemovaná drobnými krámikmi; Ľudia sa zbiehali kamsi k hlavnej ceste bazára, aj obchodníci opúšťali krámiky a pred nimi porozkladaný tovar. [M. Ruppeldt]; Poobzeral sa po poloprázdnom krámiku, v ktorom páchol petrolej a prach. [L. Ballek]

-ám/644370±2765 4.83: substantíva m. neživ. N+A sg. 5900→6310
+284
−219
chrám/4317 rám/1154 Abrahám/0→410
+284
−219
trám/176 krám/102 flám/87 amalgám/31 šrám/20 volfrám/11 (1/2)

krám -u m. ‹n› hovor.

1. (predtým) malý obchod, predajňa: dedinský k., hračkársky k.

to sa mu nehodí do krámu to nie je vhod; aký pán, taký krám (o veciach aj o človeku) vlastnosti majiteľa al. vedúceho sa odrážajú aj na jeho veciach, práci al. podriadených

2. obyč. mn. k-y staré, bezcenné veci, haraburdy: vyhadzovať k-y

daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosťdaromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnostinečinzried.: daromninahlúpotahovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletkyexpr.: taľafatkašepletasprostosťhlúposťnaničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúpostiexpr.: chamraď (Kukučín)chamradiehovor., obyč. pejor.: haraburdaharaburdierárohrárohakrám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámovhovor. expr. cárachsubšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

2. p. neporiadnica


krám 1. p. obchod 2 2. p. daromnica 1


obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeftpejor.: čachremachle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handelsubšt. biznis: zaoberať sa biznisomhovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džobhovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učnihovor. zastar. sklephovor. pejor. krám


vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krám, -u m. hovor.

1. menší obchod, kde sa predáva tovar v malom: hračkársky k., remeselnícke k-y;

2. obyč. v mn. č. neužitočné, nepotrebné veci, haraburdy: Zabalil svoje krámy a odišiel. (Tat.)

aký pán, taký krám (prísl.) veci odzrkadľujú vkus majiteľa; to je jeden k. to je jedno; hodiť sa niekomu do k-u byť vhod;

krámsky príd. k 1: k-a cena;

krámik, -a m. zdrob. expr.

krám m.
1. čiast. strsl a zsl (malý) obchod al. stánok s rozličným drobným tovarom;
x. iron. obchod: Om bou̯ chudák, mau̯ len takí krám, predávau̯ ňon šnorki (Návojovce TOP); Na ringu boľi uš postavené krámi (Prievidza); Niž nemáš f tom kráme (Rochovce ROŽ); F krámie prodávau̯ šecko (Hlboké SEN)
F. to mi pasuje do krámu (Košťany n. Tur. MAR) - vyhovuje mi to; nešikne sa mu to do krámu (Lukáčovce HLO) - nevyhovuje mu to; akí pán, takí krám (Bobrovec LM), jakí kupec, takí krám (Bošáca TRČ) - vec charakterizuje majiteľa
2. čiast. jstrsl, abov drevená búda, koliba slúžiaca na ubytovanie drevorubačov, uhliarov a pod.: Bívaľi ako uhľiari f takon kráme, takej koľibe (Rimavica RS); Ked bol dobri kram, mohľi zme spadz ľem v gačoch (Koš. Hámre KOŠ)
3. strsl, čiast. zsl, vsl, obyč. mn. č. bezcenná, nepotrebná, opotrebovaná vec: Zober si svoje krámi a choť! (Mošovce MAR); Této staré krámi posekaj na potkuruvaňie (Návojovce TOP); Tia hodžinki len lacní krám (Kameňany REV)
F. cali kram ňestoji za ňič (Studenec LVO) - je to bezcenné; potrepem ce s calim kramom (Studenec LVO) - so všetkým
4. čiast. strsl, strnitr pejor. ľahkomyselný, nezodpovedný, prefíkaný človek: Si ti krám! (Blatnica MAR); To je dobrí krám, s tím sa do kšeftu ňepúšťaj! (Návojovce TOP); Pekní krám mi to káže! (Koniarovce TOP) krámsky príd. k 1: krámské plátno (Bošáca TRČ)


krámsky p. krám

krámik p. krám


krám m nem
1. šiator na trhu al. jarmoku; obchod: což by kramar k swemv kramu chtiel prodati (ŽK 1473); wewedly gich do zelezneho kramu (SKALICA 1671); reznik (:masar:) krmni dobitek na schlachtate (:masnem krame:) bige (KoA 17. st) na bitúnku; každy bratr ma swug kram neb šater (CA 1706 CM); mercimonium: kramarsky kram (LD 18. st); kup w krame kramskych wecy (HK 18. st)
2. ban banícka, haviarska chatrč: krám, krámjk, baudka hawjřská, gen prstj na pažitj přikrytá (LZ 1776)
3. (kupovaný al. predávaný) tovar: powedeli, že ge (knihy) predagj a že za ne kram kupa (P. ĽUPČA 1636); newery doczekat s kramem swym pospichat kramare s trhu sweho (BV 1652)
F. jakový pán, takový krám (SiN 1678); -sky príd k 1: predávaný, kupovaný v kráme; (o korení) cudzokrajný: kramske weczy (ŽILINA 1598); obrus kramsky (ZVOLEN 1645); wlk wssudy swobodny, kramsky pes newolny na hrdle lancz nosiwa (BV 1652)
L. k-e hrebíčky, klince klinčeky: za hrebiczky kramske (ŽILINA 1609); kramske klincze (KRUPINA 1706); wezmy pepra, to gest kramskeho korenya čierneho korenia; posip kramskim orechem muškátovým orechom (LR3 18. st); s kramskymi bobky (RT 17. st) plodmi vavrína pravého; z kramskeg soli (:ginač liatku:) (LR7 18. st); -ik, -iček, -ok [-ek], -ček dem k 1: tabernula: kramček, budka (KS 1763); čo sy mezy kramky dielala (SKALICA 1783); k 2: krám, krámjk (LZ 1776); k 3: (chodil) z neyakim kramikem po mesteczkach okolnich (ŽABOKREKY 1567); kramiczek zanechawam na pohreb (PRIEVIDZA 1746)


krámsky p. krám

Krám Krám
krám
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) krám
G (bez) krámu
D (ku) krámu
A (vidím) krám
L (o) kráme
I (s) krámom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) krámy
G (bez) krámov
D (ku) krámom
A (vidím) krámy
L (o) krámoch
I (s) krámami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
333 Čierny Balog BR/BC zvolen. po 1882 zlúč. o. Balog, Dobroč, Dolina, Fajtov, Jánošovka, Jergov, Komov, Krám, Látky, Medveďov, Pusté, Vydrovo, Závodie.
1888 Feketebalog, 1920 Balog, Čierny Hronec, 19271948 Čierny Balog, 19481950 Čierny Blh, 1950– Čierny Balog
Balog: 1808, 1863 Balog, 18731882 Zólyombalog
Dobroč: 1808 Dobrocs, Dobroč, 18631882 Dobrocs
Dolina: 1808, 18631882 Dolina
Fajtov: 1808 Fajtó, Fajtow, 1882 Fajto
Jánošovka: 18631873 Jánosonka, 1877 Jánosovka, 1882 Janosovka
Jergov: 1808 Gergó, Gergow, 1882 Jergo
Komov: 1808 Komo, Komócz, Komow, Komowce
Krám: 1808 Cserni-Hronyecz, Schwarzwasser, Cžerný Hroňec, 18631882 Krám
Látky: 1882 Latki
Medveďov: 1808 Medved, Medwědow, 18631882 Medved
Pusté: 18631877 Pusztvo, 1882 Pusztó
Vydrovo: 18631877 Vidrovo, 1882 Vidrova
Závodie: 1863 Závodja, 18731882 Zavodja

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KRÁM sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
MARTIN, okr. MARTIN – 3×;
STRÁŽSKE, okr. MICHALOVCE – 2×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
K názvu územnej jednotky KRÁM (ČIERNY BALOG) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 10):
BEXEĽ; DOLNÁ; HLAVNÁ; HORNÁ; KAMILY ŠAGY; KRÁTKA; LESNÁ; MLYNSKÁ; PARTIZÁNSKA; POĽNÁ

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu