krádež ž/m
1. neoprávnené privlastnenie si cudzej veci: v kostele se kradess stal (BOJANOVICE 1539); neyaku kmdez vcziniti (ŽILINA 1554); gestli by se cechowny mistr dopustil kradeže (CA 1675); Daniel Czuzy mnohonasobnau kradež dobrowolne wiznal (BOCA 1773)
2. ukradnutá vec: ktoz swuoy kradez nayde (ŽK 1473); kluč od kameničky wzal a takowu kradež tam donassal (KRUPINA 1741); (lev) naplnil ležysko swé s krádežú (KB 1757) korisťou
3. náchylnosť, sklon na kradnutie: furacitas: kradež, prirozenost zlodegská (KS 1763); -ný, -ský príd zlodejský:
L. kupi kradezskey; kradezsky mord lúpežná vražda (ŽK 1473); furax: kradliwy, kradežny; furtificus: krádežny, k krádeži nachylny (KS 1763); -ne prísl: čarodegnice žadneho chleba z wassy domniwaleg wečere kradežne neberu (DuH 1726); (:čert:) cťenj Bohu podlužné krádežňe na seba prenášagícý (BN 1790); po k-e prísl výraz: furaciter: po zlodegsky, krádežňe, po krádežňe (KS 1763); -stvo [-o, -í] s krádež, kradnutie, zlodejstvo: ne w kradestwi mame mlčeti (TC 1631); žadost k penazom pričinu biwa kradestwa (MS 1758); pripomenuta pokuta nagde mista pri tich negmenssich kradestwich (VoP 1760); grassatio: rabowánj, kradežstwo (KS 1763); mnohe lupestwi, kradestwj, zbogstwj pachal (Káz 18. st)