kráž -a m. arch. obyč. v mn. v spoj. dostať sa do k-ov, byť v k-och niekoho pod vplyv(om)
kráž -ža obyč. pl. kráže m.
kráž -ža obyč. pl. kráže m. arch. obyč. v spojeniach dostať sa do krážov, byť v krážoch niekoho, niečoho ▶ dostať sa do područia, byť pod vplyvom niekoho, niečoho: Takto sa Marcel dostával do krážov, z ktorých chcel ujsť. [J. Horák]; Všetka pretvárka a faloš, všetko mámenie a pokrytectvo putovali teda na sever a chytali do svojich krážov naivných prostých ľudí. [J. Tallo]
kráž, -a, obyč. v mn. č. kráže, -ov m. arch. kruh, okruh, sféra: dostať sa do k-ov niekoho, niečoho; V kráži bohatstva a prepychu bojoval s biedou. (Vaj.) Tak sníva junák-väzeň v čarosvetlom kráži. (Botto) Do svojich krážov v Bratislave Ľudovít Štúr pritiahol i študujúcu tam mládež. (Škult.)
grajž p. kráž
krajž p. kráž
kráž m. (krajž, grajž) 1. jstrsl kriedou nakreslený kruh, v ktorom podľa povery duch nemá silu zle pôsobiť: Spravíš si grajž na chuóruse pri orgaňe (Ďubákovo RS); krajš (Detva ZVO) 2. obyč. mn. č. úklady, nástrahy: Chto sa o pónoci postaví na most pri káplnki, spraví okolo seba koleso s trojkrálovó griedó, prídu naňho takie kráže, kerie málochto vidrží (Prochot NB) F. bola velmo fajn a poriadna, kím sa ňedostala do krážov toho lumpa (Prochot NB) - pod jeho vplyv
gráž p. kráž
kráž m adm hospodársko-politická správna jednotka, okruh, oblasť: horny widiek na dwa cirkuluse anebo kraže podeleny gest (PONIKY 1785)