kráľovstvo -a -tiev s. krajina, v kt. vládne kráľ;
pren. miesto neobmedzeného pôsobenia: záhrada je jeho k.; cirk. Božie vládnutie, kraľovanie: Božie k., nebeské k.
kráľovstvo -va -tiev s.
kráľovstvo -va -tiev s. 1. ▶ štátno-politický celok, ríša, krajina, v ktorej vládne kráľ; forma vlády, kde je hlavou štátu panovník so špeciálnymi privilégiami: uhorské, pruské, české k.; založiť, spravovať, dobyť k.; zjednotiť malé kráľovstvá □ cirk. Božie kráľovstvo, nebeské kráľovstvo Božie vládnutie, kraľovanie; polit. admin. Dánske kráľovstvo Dánsko; Belgické kráľovstvo Belgicko; Holandské kráľovstvo Holandsko; Nórske kráľovstvo Nórsko; Španielske kráľovstvo Španielsko; Švédske kráľovstvo Švédsko; Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska i neofic. Spojené kráľovstvo Británia 2. ▶ miesto, oblasť, kde niekto s obľubou a neobmedzene pôsobí; prostredie prosperujúce na základe vlastného úsilia: detské k.; podmorské k.; k. snov, mysle; kuchyňa je jeho kráľovstvom; Jergušovým druhým kráľovstvom hneď po hore bol pôjd. [A. Ferko]; Ešte pred chvíľou stálo slnko pri štítoch snežného pohoria, no len čo ich prekročilo, zavládlo nad krajinou kráľovstvo noci. [N. Baráthová]
kráľovstvo p. štát
štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)
kráľovstvo, -a, -tiev str. ríša, krajina, v ktorej vládne kráľ: hist. České, Uhorské k.;
pren. expr. oblasť, miesto pôsobenia: k. snov, k. intelektu; byť vo svojom k-e (Vaj.) doma, v domácnosti
kráľovstvo i kráľovstvie s. 1. krajina, v ktorej vládne kráľ: Dostau̯ pou̯ovic králofstviá (Jablonové MAL); Kraľefstvo śe uš prešlo (Sveržov BAR) F. žiju sebe jag v dajakim kraľoustve (Okruhlé GIR) - v hojnosti; ňepriňiz dajake kraľofstvo (Petrovany PRE) - nemal väčší majetok; ňeh mu dá Boch kráľoustvia večnuo (Blatnica MAR) - formula používaná pri spomenutí mŕtveho 2. expr. miesto neobmedzeného pôsobenia: Tento zverinedz je celé moje královstvo (Val. Belá PDZ)
kráľovstvo [-o, -ie, -í] s 1. kráľovská moc, vláda; kraľovanie: kralowstwie nassich vherskeho dwaczateho prwnieho a czeskeho trzetiho (BUDÍN 1481 SČL); pridz krályóvsztvo tvojo (MCa 1750); w sedmém roku králowstwá geho (KB 1757); z kralowstwi zhozen gest (MK 18. st) 2. krajina, v kt. vládne kráľ: zadny ortel nema do kralowstwie w Saxonii przynessen byti (ŽK 1473); kralowstwa Uherskeho koruna (BRATISLAVA 1559); z králowstwy do králowstwy putuwány (PT 1778); bohowe dowolugj, abis nočnj podzemne kralowstwj spatrity mohl (PT 1796) podsvetie L. mi, obwzlásstne w tomto Marianském kralowstwi narozený a wichowaný (DC 1797) v Uhorsku 3. v náboženských predstavách raj, nebo: aby mohla (duša) pokogne odpoczinutj a take ziwuot w kralowstwy dogity (KRUPINA 1647); w kralowstwy wečnem se zhledaty (ŽILINA 1649); wende do králówstwá nebéského (KB 1756); we s. ewangelii cyrkew swatá se menuge králowstwj božj (SlK 1766-80) 4. oblasť, svet niečoho: z králowstwj žiwočichu; z králowstwj rud a kowu (TT 1745)