koza1 ž.
1. csl samica párnokopytného domáceho zvieraťa, zool. koza (Capra): Aj chlapi tag moseľi kosiťi, abe sa za ňima aňi koza pásťi ňemohla (V. Lom MK); Já sen tú jatelinu dal téj dovi pre kozu (Blatné MOD); Koza barz huncucka stvora, bo to ňemože na dvore madz aňi kvetek, aňi stromik, bo šicke popase (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. sánska koza (Kaľamenová MAR), samská koza (Dubnica n. Váh. ILA) - nov. plemeno kozy bez rohov a s dlhou srsťou
F. biť ako koza (Pukanec LVI) - tvrdohlavý; tancovať ako koza na ľaďe (Rim. Píla RS) - ťarbavo, nešikovne; maď rád ako koza nuoš (Rim. Píla RS) - vôbec nemať rád; maď rečí jak koza bopkóv (Poľ. Kesov NIT), má rečí ja_koza bopkú (Kuchyňa MAL) - o človeku, ktorý zbytočne veľa rozpráva; pásť kozi u Abraháma (Pukanec LVI) - byť mŕtvy; kozi mu orú a capi bráňia (Rim. Píla RS) - ľahko, dobre sa mu žije; to je našej koze smrť (Rim. Píla RS) - nerád to robím; i stara koza soľ rada ľiže (Žakarovce GEL) - aj starí človek chce mať svoje radosti; ja pan, ti pan, a chto budze kozi pasc? (Brezina TRB) - o ľuďoch, ktorí sa vyhýbajú práci
2. pejor. hlúpe dievča al. žena (i nadávka): Taká koza stará! (V. Bielice TOP); Taka koza kozata a ona do mňe budze pisk uvadzovac! (V. Šariš PRE)
3. csl rozličné druhy zväčša drevených stojanov a podstavcov, príp. im podobných útvarov
a. pri prácach s drevom, kameňom a nákladmi: Najlepšá koza je s trojačini (Prochot NB); Koza, čo sa ne ňej drevo píli (Príboj MK); Pod lihi sa dával baran, koza, ke_ca vigulovali sudi na vos (Vinosady MOD); Na kozi si položíme hradi, prichiťíme ich gramblami a krešeme (Návojovce TOP)
b. na sušenie krmovín, dreva a i.: Skuora zo smrekuof sa naukladala do kozi, tak sa sušila (Brezovica TRS); Postaveľi zme kozi, na ňich drevo ľepšie sklo (Pukanec LVI); Najnoušie sušá jatelinu na kozách (Vaďovce MYJ)
4. potreby v domácnosti
a. rám, stojan na zavesenie zaklatého brava: Koza na zabíjačku je téš prichistaná (Vaďovce MYJ)
b. zast. držiak na smolnicu, horiacu triesku: Trieska bola f koze a tak sa svieťilo a ženi okolo toho priadľi (Chrenovec PDZ)
c. štvornohý železný podstavec pod hrnce, pekáče: Ked biu̯ ten trajfús na štirech nohách, temu sa ríkau̯o (piecť) na kozi (Kunov SEN)
5. strlipt, zvol, jstrsl zariadenie na zvíjanie priadze: Keď uskľi, potom sa zvíjaľi na koze a špuľiare na špúľe (Lipt. Porúbka LM); Na koze bolo hrubuo praďeno pamoku (Sebechleby KRU); koza (Pečenice LVI, Tisovec RS)
6. zried. plť na krátke vzdialenosti, zviazaná iba vpredu: Aj tak po jednom zme choďili s tími kozamí (Párnica DK); kozu krmiť (Dol. Lehota DK) - žart. uviaznuť na plytčine s plťou
7. vin. vyšší viničný čapík
a. na starom viniči viac rokov iba nadkladané čapíky: Tento kĺdž má kozu (Trakovice HLO); To sa tolko, že každí rog ňehá tri-šťiri očká a uš potom je s toho koza, lebo má mnoho prútóv (Lapáš NIT)
b. rez na vysoké drevo: rezati na kozi (Pata ŠAĽ)
8. vin. expr. ponechaná celina al. jama pri okopávaní vinohradu: Nekedi sa stalo, že ostala mu koza, to bola velká uráška (Jur p. Brat. BRA); A ket tak chceli nekoho natáhnud alebo vidzeli, že je darebák, nechali ho na kozi, tomu nechali takí špic, tam mu takí loch ostal, jama, nemal zemi to zatáhnut (Jur p. Brat. BRA); kozka ž. zdrob. expr. k 1: Koska moja, koska, kedi s teba bude koza? (Ratvaj SAB); kozisko s. zvel. k 1: To sa velikéj koziská, biele, veľmej mľiečne (Čelovce MK)
koza2 ž.
1. jtrenč zastar. opražený pomletý semenec pripravený na výrobu oleja v záboji i olej z neho: Vismažená semencová múčka sa volala koza, bula to dobrá pochútka pre deti (Dol. Súča TRČ); Semeňec prešuvali a ťiékel olej - ten prví, masní, to bola koza, to viprešuvané bol kúch (Opatová TRČ)
2. zried. jedľová šiška: koza (Batizovce POP)
3. obyč. mn. č. epidemická choroba, kiahne: ofčí koze (Dúbravka BRA); koze (Lamač BRA)
4. jazva po očkovaní proti kiahňam: koza (Štefanov SEN, Lamač BRA)
5. zried. nosný hlien: Večňe chodži zasopľeny a kozy mu trču z nosa (Turzovka ČAD); koza (Bobrovec LM)
kozisko p. koza1
kozka p. koza1
koža ž. (kuaža, kvaže)
1. strsl, zsl, abov povrch tela vyšších živočíchov, pokožka; Tag ho chiťeu̯ (medveď) a s celej tvári mu kožu zvliekou̯ dolu (Kľak NB); Inác_ca mu nižd nestalo, ima si odral kožu z nohi o_ctehna aš po koleno (Dobrá Voda PIE); Tá lichva mala čemer, chutno pila vodu a koža jéj stvrdla jag drevo (Ružindol TRN)
L. husacá koža (Nitr. Hrádok NZ), husá koža (Lubina NMV), husí koža (Dúbravka BRA) - pupienky na koži pri pocite strachu, chladu a pod., zimomriavky
F. svrbí ho koža (Hor. Lehota DK) - vyčíňa, a preto chce dostať bitku; má hrubú kvažu (Kameňany REV), má tvrdú kožu (Bošáca TRČ) - je necitlivý, veľa znesie; biť kozď a koža (Rim. Píla RS), bic kosc a koža (Rozhanovce KOŠ) - byť veľmi chudý; zaplaťiť kožou (Rim. Píla RS) - zaplatiť životom; iďe mu o kožu (Rim. Píla RS) - ide mu o život; naučet sa (niečo) na svojej koži (Tek. Breznica NB) - naučiť sa na vlastnej škode; nekceu̯ bi som buď v jeho koži (Hor. Lehota DK), ňesťev bich biď v jeho koži (V. Bielice TOP) - nechcel by som byť na jeho mieste; dif s kože neviskočev (Lukáčovce HLO), diu s koži neviskošiu̯ (Rim. Píla RS) - bol veľmi rozčúlený; vrieskala, aňi čo bi hu s kože drau̯ (Žaškov DK) - veľmi kričala; desiatú kožu bi zo šľeveka zdrau̯ (Rim. Píla RS) - bez zľutovania by oklamal, vykoristil; nespratac sa do vlasnéj kože (Brestovany TRN) - byť nespratný, samopašný; je v zléj koži (Bošáca TRČ) - je chorý; s cudzéj kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - cudzí majetok netreba šetriť, z cudzieho majetku sa ľahko troví, čerpá
2. strsl, zsl vypracovaná i nevypracovaná zvieracia koža
a. s kožušinou: Kože (z oviec) sa teraz predávajú, prvej kožuchi sa šili, chlapi noseli kožuchi s teho (Riečnica KNM); Maj brad dostál kvažu z medveda (Rochovce ROŽ)
L. valaská koža (Čadca) - vypracovaná ovčia kožušina s dlhou vlnou
b. garb., obuv. bez srsti (kožiarsky materiál): Pukanci boli gerbiari, čo tie kože virábali (Tek. Breznica NB); Ušeu̯ bi som ván topánki, ale ňeňi koží (Návojovce TOP); Stredu ból trh na kožu, surové kože virobené Brezováci najvác predávali (Trnava); brafčová koža (Brezová p. Brad. MYJ); hadzí koža (Malacky)
L. ševrová koža (Nitr. Hrádok NZ, Zavar TRN) - kozľacia na obuv; boksová koža (Myjava) - jemne vypracovaná teľacia; juchtová koža (Nitr. Hrádok NZ) - mäkká nepremokavá na výrobu obuvi; kordovánová koža (Brezová p. Brad. MYJ) - jemná farebná z barana al. kozy na obuv; spodná koža (Myjava), spotková koža (Sládečkovce ŠAĽ) - na podrážky; vrchová koža (Lipt. Hrádok LM), zvršková koža (Hubová RUŽ), vrchná koža (Myjava) - na výrobu zvrškov obuvi; ošvarovat kožu (Brezová p. Brad. MYJ) - odstraňovať zvyšky mäsa, blán z vnútornej strany kože; dať kožu do duba (Brezová p. Brad. MYJ) - garb. naukladať surové kože do kade s trieslom
F. čertova koža (Dol. Mariková PB, Siladice HLO) - žart. silné plátno na kabáty, nohavice
3. strsl, čiast. zsl šupka
a. na ovocí al. obilnom zrne: Grísa sa mľela s kože, nahrubo sa mľela (Tvrdošín TRS); To je jakésik tvrdéj koži hrozno - má to zrnko tvrdú šupu (Suchá n. Par. TRN)
b. blana pod škrupinou vajca: koža (Prenčov BŠ, Dubovany PIE)
4. strsl, zsl šupový povlak na varenom mlieku: Ja mosím varené mlieko precieďaťi, moje ďecká ňesťejú káve kožu (Návojovce TOP); Koži je šecká masnota mléka (Brestovany TRN); kožä (Krivá DK)
5. kôra na (vŕbových) prútikoch: koža (St. Turá NMV, Kys. N. Mesto); kožený príd. k 2: Valasi si daľi aj kožení brusľík (Hruštín NÁM); Kúpeu̯ si kožené rukavice (Bánovce n. Bebr.); kožení šurec (Istebné DK)
L. koženie mechi (Istebné DK) - kováčske mechy; kožená zásťera (Kúty SKA) - kováčska zástera
kuaža p. koža
kvaže p. koža