kozák1 -a mn. -ci m.
1. člen (neskôr potomok) skupiny osadníkov chrániacich juhových. hranice starej Rusi; príslušník jazdeckých jednotiek z nich utvorených: donskí k-i
2. expr. skúsený, ostrieľaný človek: starý k.;
kozáčka -y -čok ž.;
kozácky príd.: k. ataman; k. čin
kozák2 -a m. jedlá huba na dlhšom hlúbiku príbuzná hríbu, bot. Leccinum
kozák -ka pl. N -ky m. (huba)
kozák -ka pl. N -áci G -kov m. (človek)
kozák1 -ka pl. N -áci G -kov m. 1. hist. ▶ príslušník etnicky, historicky i sociálne vymedzenej skupiny ľudí, vykonávajúci strážnu službu v pohraničných oblastiach Ruska, vyznačujúci sa jazdeckým i vojenským majstrovstvom a veľkou mierou nezávislosti; príslušník privilegovanej vojenskej vrstvy: záporožskí, kubánski, donskí kozáci; tábor kozákov; Po ceste cvála jazdecká hliadka, a mne sa zdá, že sú to kozáci, že majú dlhé čierne hune. [L. Ťažký] 2. expr. obyč. v spojeniach starý, ostrieľaný, skúsený kozák ▶ kto niečo veľmi dobre ovláda, kto sa v niečom veľmi dobre vyzná, skúsený človek: starý, ostrieľaný k.; Najviac dá na kapitána, lebo vie, že Vlasto je skúsený kozák a rozumie sa hokeju. [R. Moric]; Mladí redaktori neboli ostrieľaní kozáci. [R. Chmel]
kozák2 -ka pl. N -ky m. ⟨rus., ukr. ‹ turk.⟩ ▶ bazídiová huba z čeľade hríbovitých s červenkastohnedým až hnedým klobúkom, s dlhším hlúbikom pokrytým bielymi, neskôr hnedými šupinkami a s bielou dužinou, rastúca prevažne v listnatých lesných porastoch: zbierať kozáky; Nosil som iba hríby, kozáky a kuriatka. [V. Šikula] □ bot. kozák brezový Leccinum scabrum; kozák osikový Leccinum rufum; kozák hrabový Leccinum carpini ▷ kozáčik2 -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: nazbierať plný košík kozáčikov; Večeru sme pripravili spolu, mladé kozáčiky na vajíčkach. [A. Chudoba]
kozák -a m. (kozáčka -y ž.) ‹r, ukr < turk›
1. hist. pôvodne člen vojensko-roľníckych obcí slobodných usídlencov chrániacich jv. hranicu Moskovskej Rusi; ich potomok; bojovník vojenských oddielov z nich utvorených
2. expr. nebojácny, skúsený človek: starý k.;
kozácky príd.
kozák1, -a, mn. č. -ci m. hist. na starej Ukrajine člen vojensko-roľníckej občiny slobodných osadencov, ktorí chránili hranice štátu; neskôr príslušník jazdeckej jednotky ruskej armády: záporožský, donský k.;
kozáčka, -y, -čok ž.;
kozácky príd.: k. pluk, k. ataman, k-a baranica;
kozáctvo, -a str. hromad. kozáci: kubánske k.
kozák2, -a m. druh jedlej huby; bot. k. brezový (Krombholsia scabra)
kozáčik p. kozák3
kozák1 m. člen vojensky organizovaného obyvateľstva na niekdajšej Ukrajine, príslušník jazdeckých jednotiek: Za svetové vojni zmo aj kozákó videli (Kameňany REV); A kozákóv jag vrán sa sipalo na nás tích Karpátoch (Brestovany TRN); Ušol som kozakom z očich (Riečnica KNM); kozák (Hor. Lehota DK, Prievidza)
kozák2 i kozár m. 1. strenč, stršar, zempl jedlá huba všeobecne: Hneská idzem do hori na kozáki (V. Rovné BYT); Teho roku bulo barz veľo kozaroch (Závadka SAB); Na kozare śme chodziľi do Uhrinča, tam śme zberaľi kurčatka a koźe rohi (Sokoľ KOŠ) L. dubovi kozar (Rankovce KOŠ) - bot. rýdzik (Lactarius); liskovi kozar (Kolbasov SNI), sosnovi kozar (Slov. Volová HUM) - bot. masliak (Suillus) 2. miest. csl jedlá huba z rodu kozákov (Leccinum): Ňebolo dubákou, len kozáki a masláki (Prievidza); Kozáki sa dobrie na slanine (St. Hory BB); bieľi kozák (Tajov BB); kozák (Skala TRČ, Rozbehy SEN); kozár (Turany MAR, Habovka TRS); koźar (Klčov LVO) 3. zried. drevený hríbik na štopkanie: Kec śe štopkaju dajake potarhane štrimfľe, ta dziru podložime s kozarom (Žalobín VRN) 4. zried. močiarna rastlina, bot. mliečnik (Tithymalus): kozák (Jedľové Kostoľany ZM) 5. turč druh zvonca pre dobytok: kozák (Kaľamenová MAR, Blažovce MAR) 6. vsl. sušeň, suchý hlien v nose: Dzecku som vicahla kozak z nosa (Spiš. Štvrtok LVO); Vidlubal z nosa kozara (Dl. Lúka BAR); kozar (Dlhé n. Cir. SNI); kozárový príd. k 1: kozarova poľiuka (Sobrance)
kozák3 i kozáň m. stržit, strlipt, jzsl hlinená vyššia a užšia nádoba na mlieko: Lekvar zme držali hrncoch, kozákoch alebo flašáh na zaváraňie (V. Maňa VRB); Na mléko boli také hlinené hrnce, kozáki sa temu hovorilo (Čataj MOD): Volakedi mávali gazďini kozáki venku na ploťe (Lapáš NIT); kozán (Hubová RUŽ) L. kól na kozáki (Ardanovce HLO) - stĺp s klinmi na sušenie hlinených nádob vonku; kozáčik m. zdrob. expr.: Mlieko sa nalialo do obliatíh hliňenníh kozáčkov (V. Maňa VRB); F kozáčku mléko dobre sedne (Jablonové MAL); Akurát ten šikovní kozáčik sa mi rozbil! (Brestovany TRN)
kozárový p. kozák2
kozák1 m 1. člen vojensko-roľníckej občiny slobodných osadníkov na Ukrajine, kt. chránili hranice státu: kozaci, Mosskwani a gini narodowe (FK 1760) 2. príslušník vojenskej jazdeckej jednotky: kozacy wpad včiniwsse nenadaly (TRENČÍN 1610); kozáci do Moravy vpadli (ASL 1684); veles: lahkó oďeny wogák, lahky kozák (KS 1763); kozácky príd k 1, 2: sedlo kozacke (SOBLAHOV 1651); kozátsky lid pri Pólskég zemi (KS 1763) kozáctvo; kozáctvo s kozácke vojsko: w tie niepokoye jako kozatctwo presslo (PLAVEČ 1620); kozáčik [-ek] dem k 2: kozaček se žalowal; kozačkowi z officirmi piwa (ŽILINA 1698; 1709) P. atpn Thomassiem Cozakem (v Žiline 1460); Egidio Kozakowycz (v Skačanoch 1500)
kozák2 m bot 1. huba z rodu kozák Leccinum: hriby, smrčky, kozaky (KoB 1666) 2. hríb obyčajný Boletus edulis: Steinpilzling: kozák (LF 1791)